K bytom treba už stavať viac parkovacích miest
Miest na parkovanie bude viac. Podľa novej dopravnej normy platnej od 1. novembra 2011 musia rezidenčné projekty mať zhruba o 30 percent viac parkovacích stojísk, v závislosti od počtu izieb v bytoch.
Úpravu vydal Slovenský ústav technickej normalizácie, ide o zmenu normy STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií. Tá upravuje výpočet parkovacích miest, ako aj odstavných a parkovacích plôch, a dopĺňa požiadavky na dopravný prieskum.
Podľa neziskovej organizácie Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý združuje okrem iných subjektov aj viacerých slovenských developerov, počty odstavných stojísk pre 1- až 3-izbové byty, ktoré teraz určuje norma, sú značne naddimenzované.
Zdraženie nových bytov sa nedá vylúčiť
"Je pravdepodobné, že to vyústi do zdraženia nových bytov, lebo investori budú musieť do cien zakalkulovať aj náklady na nepredané parkovacie miesta," myslí si IUR. O norme sa pritom podľa inštitútu nediskutovalo a nevznikla na základe dôslednej analýzy či predikcie budúceho vývoja.
Nová metodika normy upravujúcej statickú a dynamickú dopravu prichádza s pravidlami, ktoré by mali viesť k vyššej kvalite života v mestách. Zástupcovia developerských firiem však namietajú, že povinnosť postaviť viac garáží priamo neodbremení ulice od zaparkovaných áut.
"Vyzývame na opätovné prerokovanie dopravnej normy, aby sa dôkladne zvážil obsah a znenie jednotlivých článkov," navrhuje architekt Roman Talaš, predseda IUR. Podľa inštitútu norma značne mení filozofiu výpočtu parkovacích miest. Neopiera sa však o žiadne dopravné prieskumy, do určitej miery len kopíruje články zahraničných noriem, tvrdí IUR.
Kto vlastne chce parkovacie miesta
Nová norma nezohľadňuje reálnu situáciu na trhu, argumentuje inštitút. Na základe analýz aktuálnych projektov IUR uvádza, že napríklad pri 2-izbovom byte majú o parkovacie státie záujem dvaja kupujúci z troch. Pri 1-izbových bytoch je to len jeden kupujúci z desiatich.
Pri bratislavskom rezidenčnom projekte so 100 bytmi sa tak zo 160 parkovacích miest predá necelá polovica. Mimo hlavného mesta je podľa IUR predajnosť parkovacích miest ešte horšia. "V praxi to bude znamenať, že investori budú nútení predávať byty spolu s príslušným počtom parkovacích státí, lebo inak zostanú ležať nepredané," myslí si inštitút.
Nechcené parkovacie miesta tak budú musieť zaplatiť kupujúci bytov v novostavbe, poznamenáva IUR a dodáva, že každý záujemca o byt si bude musieť kúpiť aj parkovacie státie bez ohľadu na to, či vlastní auto. "Môže sa stať, že rodina, čo si zadováži 3-izbový byt, bude si musieť dokúpiť v novostavbe až dve parkovacie miesta," uvádza IUR.
Koeficienty mestskej polohy
Za otázne považuje IUR aj koeficienty tzv. mestskej polohy, ktoré nastavujú príliš nízke hodnoty pre parametre historického jadra. Treba vziať do úvahy, že aj v historickom jadre sú umiestnené stavby celomestského či až nadmestského významu – napr. divadlá, opera, národné galérie alebo múzeá, ktoré majú takisto určité nároky na parkovanie.
Koeficient mestskej polohy sa nevzťahuje napríklad na funkciu bývania, s ktorou sú spojené odstavné stojiská pre obyvateľov. Základné počty parkovacích miest musia byť najmä v centrálnych mestských zónach a v zónach s vyššou vybavenosťou, overené aj konkrétnym dopravno-inžinierskym prieskumom a výpočtom na základe miestnych podmienok, podmienok dopravy a parkovacej politiky mesta.
Foto: Ľubomír Stacho