Automatické zavlažovanie vám v záhrade ušetrí čas aj peniaze

30.05.2016, Vladimír Pabiš | Exteriéry, záhrada

Záhrada býva najkrajšia práve teraz, v máji a júni. Aby však zeleň vydržala dlho pekná, treba rastliny pravidelne polievať. Odporúčame vám najmä automatické zavlažovanie, ktoré má viacero výhod.

Automatické zavlažovanie dá záhrade práve toľko vody, koľko potrebuje. Nielenže závlaha bude rovnomerná na celom vytýčenom priestore, ale vďaka snímaču pôdnej vlhkosti a dažďovému senzoru dostanú rastliny vodu v optimálnom množstve. Zavlažovať ich počas dňa nie je vhodné a navyše, spotreba vody sa odparovaním zvýši až o 30 percent.

Ako si správne vybrať?

Pri automatickom zavlažovaní si možno vybrať medzi nadzemnými a podzemnými systémami. Na malý a jednoduchý trávnik je vhodný mobilný nadzemný systém, o väčšie a zložitejšie plochy sa lepšie postará podzemná závlaha. Tá je jasnou voľbou vtedy, ak zavlažovače chcete mať skryté pod povrchom.

Pri inštalácii podzemnej závlahy je najistejšie osloviť odborníkov zo špecializovanej firmy. Na vypracovanie cenového návrhu je dobré mať plán záhrady, najlepšie od záhradného architekta a s vyznačením všetkých plôch. Ak nič také nemáte, urobte si alebo nechajte zhotoviť nákres v mierke 1:100.

"Na navrhnutie automatickej závlahy treba určiť zdroj vody. Ak je to studňa, stačí opísať údaj na štítku čerpadla. Pri použití vodovodu si v mieste budúceho odberu vody zmerajte, za koľko sekúnd vytečie desať litrov – od toho sa potom odvodí kapacita zdroja," vysvetľuje Jiří Hlaváček, technický poradca značky Gardena. Po odsúhlasení projektu a cenovej ponuky prídu k vám pracovníci firmy, vyložia potrebný materiál a začne sa samotná inštalácia. V prípade rodinného domu so záhradou veľkou do 500 m² montáž trvá 2-4 dni.

Ako sa to robí

Najprv sa vyreže pás trávneho koberca, a to tak, aby sa dal vrátiť na pôvodné miesto. Tento postup umožňuje vložiť závlahu do už vyrasteného trávnika bez akéhokoľvek poškodenia. Možno si pomôcť i plochým rýľom. Potom sa v súlade s projektom vyhĺbia ryhy na rúrkové rozvody. Žliabky na vodu sa nemusia robiť so spádom, hĺbku by mali mať 20 až 30 centimetrov. Už tento úkon vypovedá o kvalite firmy – čistota a poriadok je základ.

Po vytvorení rýh je dobré rozvinúť rozvodné rúrky a nechať ich chvíľu ležať vonku. Za krátky čas sa narovnajú a lepšie sa s nimi manipuluje. V tejto fáze sa do požadovaných miest rozmiestnia zavlažovače a ventilové šachty. Do šachiet sa pred osadením nainštalujú ventily, šikovnejšie sa s nimi pracuje na stole než v zemi.

Jednoduché je to aj pri inštalovaní zavlažovačov. Používajú sa pružné spojky, pomocou ktorých je zavlažovač presne umiestený aj do menej prístupných miest. "Správne uložený zavlažovač je rovnobežný s povrchom zeme. Nevyčnieva, nehrozí tým jeho poškodenie kosačkou ani nie je 'utopený' a nenaplavuje sa doň nečistota," pokračuje J. Hlaváček.

Intuitívne ovládanie systému

Ďalším krokom je osadenie ventilových šachiet. Ich počet závisí od množstva vetiev, na ktoré je závlaha rozdelená. Tu je možné výrazne ušetriť. Ak sa rozvod napojí priamo pri zdroji, napríklad vo vodomernej šachte, kde je najväčší priemer potrubia, najväčší prietok a najsilnejší tlak, závlaha môže mať menej vetiev. Tým sa ušetria náklady na riadiaci systém. Ventilové šachty sú skryté v zemi, vidno len pevné veko, ale aj to sa dá zamaskovať trebárs mulčovacou kôrou alebo kamienkami.

Ďalším krokom je umiestnenie zavlažovacieho počítača. Musí byť chránený pred striekajúcou vodou. Možno ho mať buď vonku, alebo v dome, rozhoduje pohodlie majiteľa a prítomnosť zásuvky na 230 voltov. Moderné riadenie zavlažovania môže ovládať až 12 elektromagnetických ventilov, s ktorými je jednotka spojená elektrickým vodičom.

Ovládanie počítača je jednoduché a intuitívne. Systém je káblom spojený aj s dažďovým senzorom, príp. so snímačom pôdnej vlhkosti na zohľadnenie prirodzených dažďových zrážok pri zavlažovaní. Tieto prvky v konečnom účtovaní majú významnú úlohu, keďže dokážu majiteľovi ušetriť značnú časť nákladov za vodu.

Foto: Gardena