Ľudia trávia v budovách 90 perc. času, zelená výstavba na to myslí
Vo výstavbe tzv. zelených administratívnych budov Slovensko zaostáva. Dôvodom je najmä nedostatočný záujem nájomcov, ktorí takéto kancelárie chcú a žiadajú, aby objekt mal "zelený" certifikát.
Budov postavených podľa štandardov zelenej, udržateľnej výstavby je v SR zatiaľ niekoľko. V Bratislave vlani odovzdali kancelársku budovu BBC 1 Plus a multifunkčný komplex Central, v Košiciach sa po niekoľkých rokoch príprav začala koncom roku 2012 stavať prvá budova v rámci zeleného projektu EcoPoint.
Na porovnanie, tretina kancelárskych objektov postavených či budovaných v Českej republike (najmä v Prahe) v rokoch 2010-2014 už má alebo sa uchádza o získanie zeleného certifikátu.
Zelená stavba je pritom niečo iné ako energeticky úsporná budova. Zelené certifikáty (napríklad podľa americkej metodiky LEED – Leadership in Energy and Environmental Design, britskej BREEAM – BRE Environmental Assessment Method, či nemeckej DGBN – Deutsche Gesellschaft für Nachhaltiges Bauen) majú podstatne širší záber.
Nerieši sa v nich trebárs len osvetlenie kancelárie, vykurovanie a chladenie alebo výmena vzduchu v budove, ale aj celková záťaž, akú výstavba a prevádzka objektu majú na životné prostredie. Popri energetickej náročnosti sa hodnotia aj také kriteriá, ako je zdravie ľudí či dostupnosť budovy mestskou hromadnou dopravou.
Založiť firmu je to najľahšie. Až po rokoch, ak jej darí a naberá zamestnancov, sa dá čakať, že sa začne zaujímať o "zelenú" problematiku, aby sa o svojich pracovníkov postarala čo najlepšie. A dala im všetko, čo môžu potrebovať a oceniť. Hoci od obrazov na mieru do kancelárií, cez systém stropného chladenia miestností, plynulú dodávku náplní do tlačiarní až po možnosť odloženia bicyklov.
Ľudia trávia v budovách akéhokoľvek druhu 90 až 94 percent svojho času, vysvetľuje člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy Marek Kremeň. Podľa neho sa zelené budovy dnes tešia takej pozornosti aj preto, lebo zvyšujú komfort svojich užívateľov. Pri zelenej výstavbe je prioritou človek, pokračuje M. Kremeň, podľa ktorého ide o to, aby sa v budovách postavených podľa tohto konceptu cítili ľudia príjemne.
"Zelená budova prospieva zdraviu – nie tým, že by liečila, ale tak, že neškodí. Neplatí tu syndróm chorých budov. Chorobnosť zamestnancov je oveľa nižšia, a teda aj produktivita a výkony pracovníkov stúpajú. A pravdaže, v porovnaní so štandardnými stavbami sa zelené budovy vyznačujú nižšími prevádzkovými nákladmi. Sú tiež priateľské k životnému prostrediu, čo treba vnímať nielen v rámci prevádzky, ale už počas výstavby," dodáva.
Vizualizácia: Bischoff & Compagnons