Pedagógov aj žiakov v školských triedach vážne ohrozuje hluk

27.03.2021, Monika Culinková | Materiály, technológie, konštrukcie

Návrat detí do škôl je jednou z najsledovaných tém posledného obdobia. Dištančné vzdelávanie skomplikoval najmä fakt, že digitalizácia vyučovania bola dlhodobo podceňovaná a na vzdelávanie na diaľku sme jednoducho neboli pripravení.

Odborníci upozorňujú, že po návrate k prezenčnej forme výučby by sme sa mali začať zaoberať aj inými, desaťročia prehliadanými problémami. Jedným z nich je hluk, ktorý neúprosne vplýva na zdravie učiteľov, žiakov aj na celkovú kvalitu vzdelávania. Učiť niekoľko hodín je pre pedagógov vyčerpávajúce. Tí sa často ponáhľajú z triedy do kabinetu predovšetkým preto, aby konečne boli v tichom prostredí.

Skoly-hluk-Ecophon-1-X.jpg

 Akusticky upravená trieda v obci Veľký Biel. Jednou z možností utlmenia hluku je použiť absorpčné stropy.


 

"Učitelia potrebujú ticho ako istý spôsob psychohygieny presne tak, ako iné povolania pracujúce v hlučnejšom prostredí. No nielen ticho po hlučnej hodine, ale aj ticho, resp. pokoj vlastných artikulačných orgánov," potvrdzuje Ján Papuga z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

To, že väčšina učiteľov má problém s nadmerným hlukom, dokazujú aj výskumné dáta, podľa ktorých až osem z desiatich pedagógov hluk v triedach stresuje. Nejde pritom len o ich "dojem", ale meraniami podložený fakt. Je tiež dokázané, že hluk má nepriaznivý vplyv aj na tepovú frekvenciu učiteľov. Tá v zle riešenom zvukovom prostredí stúpa priemerne o desať úderov za minútu.


Školské prostredie je hlučné

Z výsledkov ďalšieho výskumu, ktorý sa realizoval počas 274 vyučovacích hodín, vyplynulo, že v niektorých triedach boli namerané mimoriadne vysoké hladiny hluku atakujúce hranicu znesiteľnosti. Na porovnanie, väčšina priemerných hlukových hladín v triedach bola vyššia ako hladina hluku na vonkajších detských ihriskách, niektoré dokonca prekonali aj hustú cestnú premávku (75 dB).

Chodby a jedálne sa priblížili k úrovniam vyše 80 dB, čo je hluk, aký vydáva cirkulárka na drevo zo vzdialenosti desať metrov. Samozrejme, aj hluk v školách býva do určitej miery spôsobený vplyvmi z vonkajšieho prostredia, napríklad dopravou. No faktom zostáva, že väčšinu hluku v triedach aj spoločných priestoroch spôsobujú samotní študenti.

"Hluk tvoria zvuky vznikajúce počas rozprávania sa alebo šeptania študentov, rozličné pohyby, povedzme posunutie stoličky, používanie pomôcok, od písacích až po počítače či projektory. To všetko kumulatívne vygeneruje hluk v intenzite, aká môže mať výrazný vplyv na zdravie učiteľov i žiakov, kvalitu vyučovacieho procesu a dosahovaných výsledkov," hovorí Peter Petraško zo švédskej spoločnosti Ecophon, ktorá sa už vyše 60 rokov zaoberá riešením akustických podmienok v rozmanitých oblastiach. Dopĺňa, že 28. marca si pripomíname Medzinárodný deň učiteľov a že školstvo patrí medzi jednu z priorít firmy.

Skoly-hluk-Ecophon-2-X.jpg

 Akusticky upravená školská jedáleň, Francúzsko


 

Trpí výučba jazykov aj hlasivky učiteľov

Vysoké hladiny hluku zhoršujú výsledky žiakov najmä v dvoch základných predmetoch – v matematike a rodnom jazyku. "Naše výskumy potvrdili, že žiaci majú pri vyššom hluku problém pochopiť čítaný text. Bežná vrava v triede s priemernou hlasitosťou 65 dB má výrazný negatívny vplyv na slovné úlohy, počítanie a rýchlosť odpovedania na otázky," vysvetľuje P. Petraško. Viaceré štúdie zároveň potvrdili negatívny účinok na výsledky študentov pri štandardizovaných testoch, osobitne pri jazykových.

S hlukom majú problém aj učitelia, pretože naň prirodzene reagujú zvýšeným hlasom, čo vysiľuje hlasivky. Podľa výsledkov štúdie malo vyše 65 perc. oslovených učiteľov počas vykonávania svojej profesie problémy s hlasom.

"Pedagógovia mávajú oproti priemeru populácie častejšie problémy s hlasom. Stretávam sa prípadmi, že sa u učiteľov po nadmernej hlasovej námahe objavuje akútny zápal hlasiviek a hrtana ako následok preťaženia hlasiviek," hovorí otorinolaryngológ MUDr. Tibor Barta, PhD., primár Kliniky ORL a Chirurgie hlavy a krku Univerzitnej nemocnice Bratislava na Antolskej ul. v hlavnom meste SR. Dôsledky na pracovný život učiteľov sú výrazné: vinou problémov s hlasivkami chýbajú v práci viac ako dvojnásobne častejšie v porovnaní s inými zamestnancami, niektorí až päť dní v roku.


Pomôcť dokáže lepšia akustika

Nadmerný hluk v školských priestoroch možno potlačiť aj úpravou akustických podmienok. "V zahraničí, ale už aj na Slovensku si školy začínajú uvedomovať význam správnej akustiky, a tak renovujú alebo plánujú akustické úpravy v školských priestoroch," pokračuje P. Petraško.

Akustiku je podľa neho ideálne riešiť už pri architektonických návrhoch stavieb. Pravdaže, úpravy sú možné aj dodatočne – či už formou absorpčných stropov alebo samostatných panelov. Aj malé zníženie úrovne hluku pritom môže priniesť veľký efekt.

"Napríklad montážou vysokoabsorpčného stropu triedy A dokážeme znížiť vnímanie hladiny hluku o polovicu. To mení aj situáciu v triede. Keďže je všetkých počuť a každému sa dá rozumieť bez zvyšovania hlasu, žiaci a učitelia začnú hovoriť tichšie (o sedem decibelov) a celkovo sa hlasitosť zníži o 10 dB," vysvetľuje P. Petraško a dodáva, že akusticky upravené miestnosti utlmia hladiny hluku nielen pri bežnom vyučovaní, ale aj pri skupinovej práci, keď hodnoty hluku bývajú kritickejšie.

Foto: Ecophon

Podobné články