Víťazom obstarávania o koncesiu na D4 a R7 je skupina s Cintrou

02.02.2016, SITA | Správy zo stavebníctva

Obchvat Bratislavy by mala postaviť skupina, ktorú vedie španielska spoločnosť Cintra Infraestructuras Internacional. Vo verejnom obstarávaní ponúkla najnižšiu cenu.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja po vyhodnotení štyroch ponúk na výstavbu a prevádzku úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 pri Bratislave cez PPP projekt oznámilo víťaza, a to združenie Obchvat Nula vedené španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional. Skupina v súťaži navrhla najnižšiu ročnú splátku vo výške 56,72 milióna eur. Štát by tak za 30 rokov koncesie mal uhradiť 1,7 miliardy eur vrátane úrokov a inflácie. Navrhnutá čistá súčasná hodnota projektu je 997,53 mil. eur.

Spustenie výstavby možno už túto jar

Združenie chce úseky D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka, sever - Rača a R7 Bratislava, prievoz - Ketelec - Dunajská Lužná - Holice v dĺžke 59 kilometrov postaviť za viac ako štyri roky. Pôvodná predpokladaná výška ročnej splátky pri vyhlásení verejného obstarávania pred rokom bola v rozsahu 135 miliónov až 151 mil. eur. Odhadovaná celková cena koncesie predstavovala 4,53 mld. eur. Súčasťou združenia sú aj rakúsky Porr a austrálsky Macquarie Capital Group.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček informoval, že podstatne nižšiu víťaznú cenu umožnili výborné konkurenčné prostredie a podmienky na finančnom trhu. S výstavbou úsekov D4 a R7 by sa podľa neho malo začať podľa plánov ešte na jar, resp. v prvom polroku tohto roku. "Ukončenie výstavby bratislavského obchvatu a rýchlostnej cesty po Dunajskú Stredu bude do roku 2020," povedal V. Stromček.

Finálne slovo bude mať vláda

"Komunikujeme s ministerstvom financií, ktoré verifikuje všetky údaje uvedené v ponuke. Čakáme, že v najbližších dňoch budeme mať stanovisko aj od ministerstva financií. Finálne slovo bude mať vláda, ktorá musí rozhodnúť o tomto projekte a schváliť návrh koncesnej zmluvy," uviedol. V. Stromček nevidí žiadny dôvod na odkladanie rozhodnutia o projekte po parlamentných voľbách.

PPP projekt má byť ešte porovnaný s alternatívou výstavby klasickým verejným obstarávaním. Formát súťaže neumožňuje dodatočne zvyšovať ročnú splátku, tá musí obsahovať všetky riziká. Odborný seminár o projekte by sa mal uskutočniť v priebehu februára.

Ministerstvo dopravy nezverejnilo konkrétne údaje o štruktúre cenovej ponuky úspešného uchádzača, napríklad náklady na výstavbu, prevádzku či údržbu. Predpokladané stavebné náklady boli 1,325 mld. eur.

"Snažíme sa dohodnúť s konzorciami, aby sme mali možnosť povedať aj štruktúru ich ceny. Nemôžeme to zverejniť bez ich vedomia, budeme radi, ak tú možnosť budeme mať," pokračoval V. Stromček. "Pre štát nie je dôležité, koľko bude stáť samotná výstavba, prevádzka alebo životné cykly. Pre nás je dôležité, čo to bude stáť z pohľadu štátneho rozpočtu. Preto je veľmi dôležité poznať ročnú splátku," dodal.

Koľko ponúkli ostatní

Združenie Via Dunaj na čele s francúzskou spoločnosťou Vinci Concessions navrhlo ročnú splátku projektu vo výške 69,01 mil. eur (za 30 rokov 2,07 mld. eur). Úseky D4 a R7 chcelo postaviť za 3,5 roka. Združenie Via Bratislava vedené nemeckou firmou Hochtief PPP Solutions navrhlo ročnú splátku 76,78 mil. eur (2,3 mld. eur) a združenie Astrela na čele s rakúskym Strabagom 91,04 mil. eur (2,73 mld. eur). Štyri skupiny, ktoré z pôvodných deviatich uchádzačov postúpili do finále súťaže, predložili záväzné ponuky vlani 13. novembra. Ministerstvo ich zverejnilo 7. decembra a odvtedy spolu s poradcom preverovalo finančné modely a technické riešenia združení.

Podľa inštitútu INEKO štyri hlavné dôvody podstatne nižšej ceny PPP projektu oproti predpokladom sú lepšie podmienky financovania na trhu, zníženie rozsahu a parametrov projektu, výrazne nižšie očakávané dopravné intenzity na D4 a R7 a nadhodnotenie stavebných nákladov v štátnej expertíze.

Ak by niektoré zo združení na druhom až štvrtom mieste podalo námietky proti vyhodnoteniu ponúk, schvaľovanie projektu vo vláde sa môže predĺžiť na obdobie po voľbách. "Do dnešného dňa nebola jediná námietka na akýkoľvek procesný krok, ktorý sme urobili. Nikoho sme ani len nevylúčili z uchádzačov. V prípade, ak by to niekto teraz urobil, brali by sme to ako vybavovanie si ich účtov v rámci globálneho sveta," poznamenal V. Stromček. Keby sa tak stalo, o projekte a riešení dopravnej situácie v okolí Bratislavy môže rozhodnúť nová vláda.

Infografika: obchvatbratislavy.sk