Energetické štítky na oknách povedia čoskoro viac ako dosiaľ

31.07.2013, Viktor Škulec | Materiály, technológie, konštrukcie

Predpisy EÚ o energetickom štítkovaní okien by sa mohli čoskoro vylepšiť. Nová schéma pri posudzovaní energetickej efektívnosti okien zohľadní viac faktorov ako len tepelný zisk a tepelná strata.

Spotrebiteľom by to mohlo pomôcť správne sa rozhodnúť pri kupe okien a optimalizovať spotrebu energií. Holandské nezávislé výskumné centrum TNO odhaduje, že v súčasnosti až 86 percent okien v Európe je energeticky neefektívnych, pričom 44 perc. z nich sú jednosklá. A to napriek tomu, že moderné, nákladovo až osemkrát efektívnejšie okná sú už bežne dostupné.

Výmenou starých okien za moderné by sa v Európe mohlo ročne predísť vypusteniu do ovzdušia vyše 100 miliónov ton oxidu uhličitého (CO2). Úspora energií sa odhaduje na 785 petajoulov ročne, čo je približne rovnaký objem energie, aký Slovensko spotrebuje za rok.

Podľa odborníkov z prostredia sklárskeho priemyslu majú okná veľký potenciál z pohľadu úspory energií, a tým aj znižovania emisií CO2. Problém vidia najmä v nedostatočnom informovaní spotrebiteľa o optimálnom zasklení jeho budovy.

 

Experti chcú viac údajov na štítkoch

Energetické štítky, ktoré vravia len o izolačných vlastnostiach okna, podľa expertov dnes nedostatočne informujú spotrebiteľa. Spotrebitelia potrebujú jasnú a zrozumiteľnú pomôcku, aká im pomôže vybrať si ten správny druh okna pre ich stavbu.

Odborníci radia brať do úvahy aj ďalšie parametre, popri tých základných – teda okrem tepelných strát a ziskov. Chýbajúcim ukazovateľom je podľa nich napríklad tepelná rovnováha v kontexte lokálnych klimatických podmienok či orientácie okien. Označovanie by malo tiež rozlíšiť, či je okno určené pre vykurovanú alebo klimatizovanú budovu.

Klimatické podmienky a s tým súvisiace slnečné žiarenie – to je jeden z najdôležitejších parametrov, zhodujú sa experti. Klíma sa, pravdaže, v rámci kontinentu výrazne líši a s tým by sa mali rôzniť i nároky na okná. Po príklady ani netreba precestovať celú Európu. Stačí si porovnať klimatické podmienky na Slovensku. Energetická rovnováha okna je iná na Orave a iná na juhu Slovenska.

 

Bratislava má viac slnka ako Paríž

"Najmä v lete, keď sa do okien opiera viac slnečného žiarenia, sa miestnosti môžu prehrievať sa. To znamená nepohodu či dokonca ohrozenie zdravia, prípadne zvýšené náklady na klimatizovanie miestností," upozorňuje Michal Hronský zo spoločnosti Guardian. "Isteže, chladenie klimatizovaním je niekoľkonásobne drahšie ako ohrev vzduchu. Môžeme si však výrazne pomôcť zasklením s vysokou úrovňou solárnej ochrany," pripomína.

Toto tvrdenie je v našich končinách nanajvýš aktuálne, čo ukazujú aj merania, podľa ktorých je v Bratislave viac slnečného žiarenia ako napríklad v Paríži. "V našich podmienkach je výhodné využívať okná s nízkym solárnym faktorom 'g'. Platí to najmä v pre väčšie zasklené plochy, ako sú zimné záhrady či terasy, najmä ak sú obrátené na juh alebo západ," vysvetľuje M. Hronský.

 

Prehrievaniu interiéru možno predísť

Prehrievaniu interiéru možno predísť využitím účinných skiel, ktoré zároveň znižujú nároky na klimatizačné zariadenia. "Naši zákazníci si často vyberajú sklá Guardian SunGuard či Guardian ClimaGuard. Dávajú im prednosť pred interiérovými alebo exteriérovými tienidlami, najmä pre ich účinnosť a odolnosť. Majú navyše priaznivé hodnoty koeficientu Ug, ktorý hovorí o tepelnej priepustnosti skla. V prípade dvojskiel je to 1,0 [W/m2.K] a pri trojsklách dosahuje táto hodnota až 0,5 [W/m2.K]. Výrazne sa tak utlmujú aj tepelné straty v zime," dodáva M. Hronský.

Podľa expertov by štítky mali zohľadňovať aj faktor priepustnosti svetla. Ten výrazne ovplyvňuje celkovú energetickú spotrebu budovy už len tým, že čím viac svetla prepustí, tým menej energie sa spotrebuje na umelé osvetlenie počas dňa. Navyše, slnkom zaliate interiéry majú pozitívny vplyv na ľudské zdravie, komfort či produktivitu. Pre spotrebiteľov je teda viac než užitočné, aby boli pri kúpe okien informovaní taktiež o priepustnosti svetla.

Foto: Guardian