Február je ideálny na prvé očkovanie proti kliešťovej encefalitíde

20.02.2019, SITA | Exteriéry, záhrada

Február je podľa epidemiológov najvhodnejšie obdobie na očkovanie prvou z troch dávok očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde. Druhá dávka by sa podľa odborníkov mala podať koncom marca alebo začiatkom apríla ešte pred jarnou aktivitou kliešťov a tretia dávka v septembri.

Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, keď sa vírus po zaklieštení krvnou cestou šíri v organizme, napáda nervové tkanivo a spôsobuje najmä zápal mozgu. V prvej fáze sa prejavuje ako chrípka, keď sa vírus v organizme množí. Potom nastáva utlmenie, pričom niektoré ochorenia sa v tejto fáze skončia.

Druhá fáza sa prejavuje buď príznakmi zápalu mozgových blán, alebo sa pridružia úporné bolesti hlavy a silné vracanie. Môže poškodiť pohybové, rečové, pamäťové i ďalšie mozgové centrá a pri ťažkom priebehu zanecháva aj trvalé následky, pacient s nedostatočnou imunitou môže aj zomrieť.

Očkovanie chráni päť rokov

Očkovanie chráni človeka pred týmto vážnym ochorením až päť rokov, informuje hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica Mária Tolnayová. Na Slovensku sa očkujú tri skupiny obyvateľov.

Povinne sú očkovaní pracovníci virologických laboratórií či vedci, ktorí zbierajú kliešte v prírode na výskum. Druhou skupinou vzhľadom na profesionálne riziko sú pracovníci v lesoch, geológovia, zememerači alebo športovci, ktorí sa venujú orientačnému behu a pohybujú sa v známych endemických oblastiach. Tretiu skupinu tvoria občania, ktorí sa dávajú očkovať na vlastnú žiadosť.

Kde sú na Slovensku endemické oblasti

Endemické oblasti (miesta s najväčším výskytom infikovaných kliešťov) sú na Slovensku predovšetkým pozdĺž brehov Váhu od prameňa až po miesto, kde sa vlieva do Dunaja. "V tejto oblasti zaznamenávame veľa rokov najvyššiu chorobnosť, hoci treba povedať, že v SR nie je chorobnosť na kliešťovú encefalitídu vysoká. Ide ročne o 70 až 150 prípadov, ktoré majú stredne ťažký priebeh a vyžadujú si hospitalizáciu. Tá trvá v priemere dva týždne," hovorí vedúca odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ Mária Avdičová.

Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska, Nitriansky kraj a najmä jeho južnejšie okresy. Výskyt infikovaných kliešťov však zaznamenávajú odborníci aj napríklad vo vyšších zemepisných výškach, ako je Slovenské rudohorie.

Riziko nákazy od infikovaných zvierat

Tak ako kliešť môže chorobu preniesť okrem človeka aj na zvieratá, môže sa človek od infikovaných zvierat aj nakaziť. Vírusom sa ľahko nakazia predovšetkým kozy a vírus sa vylučuje do mlieka. Toto ochorenie sa teda môže preniesť aj pri konzumovaní mlieka nakazených kôz a výrobkov z tohto mlieka, ktoré nie sú dostatočne tepelne spracované.

"Je známa veľká epidémia z roku 1951, keď v okrese Rožňava ochorelo vyše 600 ľudí po konzumácii kravského mlieka, miešaného s kozím. Menšie epidémie sa vyskytujú každý rok, najčastejšie po konzumovaní výrobkov, kde sa použil mix ovčieho a kozieho mlieka, ktoré neprešlo dostatočným tepelným spracovaním," dodáva M. Avdičová.

Foto: Shutterstock