Štátna podpora zatepľovania rodinných domov sa už rozbehla

20.03.2016, Tamara Leontievová | Rekonštrukcia bývania

Od 16. marca 2016 môžu Slováci už požiadať o štátny príspevok na zateplenie rodinných domov. Štát uhradí úspešným žiadateľom 30 percent nákladov na zateplenie, maximálne 6 500 eur.

"Štátny program na podporu zatepľovania rodinných domov je dobrý štart. Z nášho pohľadu by mali nasledovať aj ďalšie kroky, napríklad motivovanie spotrebiteľa siahnuť po všetkých dostupných riešeniach na dosiahnutie nízkoenergetického či pasívneho štandardu," hovorí Vladimír Balent, odborník na pasívne domy zo spoločnosti Isover.

Poznamenáva, že užitočným krokom do budúcnosti je prepojenie rozličných druhov podpory do jedného celku. Povedzme motivácia smerujúca ku kvalitnému zatepleniu kombinovaná s motiváciou siahnuť po obnoviteľných zdrojoch by podľa neho mohla fungovať cez jeden program. "Veríme, že problematika energetickej efektívnosti bude jednou z priorít novej vlády," dodáva V. Balent.

Slováci minú väčšinu energií na vykurovanie

Ako uviedol vo svojej analýze Buildings Performance Institute Europe, tri štvrtiny z celkovej podlahovej plochy nehnuteľností v Európe zaberajú obytné budovy a dve tretiny z nej tvoria rodinné domy. Pre strednú Európu inštitút odhaduje, že viac ako tretina všetkých budov bola postavená pred rokom 1960 a takmer polovica v období rokov 1961-1990.

Budovy sa stavali v časoch s minimálnymi požiadavkami na energetickú efektívnosť. Veľká časť týchto starých domov je stále v pôvodnom stave, na Slovensku ide zhruba o tretinu objektov. Keďže štáty EÚ sa zaviazali znižovať spotrebu energií, potrebujú vyriešiť aj úniky tepla z budov. Slovenské domácnosti pritom podľa údajov z roku 2015 spotrebujú až dve tretiny energií práve na vykurovanie.

Systémové šetrenie spustili Dáni

Posledná novembrová nedeľa roku 1973 bola pre obyvateľov Dánska výnimočná. Začal platiť nedeľný zákaz používania osobných áut a opustené cesty sa stali miestom pre rodinné pikniky. Nešlo o škandinávsky módny výstrelok, ale o reakciu na vtedajšiu ropnú krízu. Krajiny Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) sa rozhodli obmedziť jej dodávky na trh a na niektoré štáty uvalili embargo. Tento krok spôsobil štvornásobný nárast cien ropy.

Dánska vláda sa rozhodla reagovať: na niekoľko týždňov prišiel nedeľný zákaz jazdenia áut a ďalšie opatrenia, napríklad obmedzenie nočného svietenia v obchodoch a verejného osvetlenia. Nasledovala snaha znížiť spotrebu energií cez investície do renovácie budov a domov.

Ide to aj v strednej Európe

Práve Dánsko je v snahe riešiť energetickú efektívnosť dlhodobo inšpiráciou pre iné krajiny. Platí to pre štátnu či lokálnu podporu renovácií budov, ale aj fungujúcu snahu meniť postoje ľudí k spotrebe energií. Dva príklady fungujúceho prístupu k znižovaniu spotreby energií nájdeme aj bližšie k slovenským hraniciam.

V Rakúsku mali v rokoch 1999-2012 program Dom budúcnosti, za ktorým stálo spolkové ministerstvo dopravy, inovácií a technológií. Cez tento program štát investoval 63 miliónov eur do výskumu a vývoja postupov a technológií, ktoré by mohli vytvoriť "dom budúcnosti", a do výstavby 62 projektov využívajúcich tieto technológie. Na Dom budúcnosti nadviazali iniciatívy, ktoré chcú zlepšiť energetické systémy mestských štvrtí či celých miest, a programy podporujúce využívanie technológií pri modernizácií starších objektov.

V Českej republike zas od roku 2009 úspešne funguje dotačný program Zelená úsporám, dnes pod názvom Nová zelená úsporám. Ten vlastníkom rodinných a bytových domov rozdeľuje dotácie na zatepľovanie, výstavbu nových nízkoenergetických domov, výmenu neekologických zdrojov tepla za ekologické a obnoviteľné atď.

Foto: Shutterstock