Na solárne kolektory sa peniaze mali nájsť, dotácie však asi nebudú

28.05.2013, Štefan Kuča | Úsporné bývanie, energie

Minister hospodárstva Tomáš Malatinský vyhlásil, že nevidí priestor, aby štát obnovil dotácie na solárne kolektory pre domácnosti. Pritom ešte nedávno sľuboval, že peniaze na kolektory chce nájsť.

Spoločnosť Thermo|Solar Žiar, s.r.o., zo Žiaru nad Hronom, najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov, to považuje za veľmi zlú správu pre obyvateľstvo, ako aj pre ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v SR. Podľa Milana Nováka, riaditeľa Thermo|Solaru, je toto vyhlásenie navyše v príkrom rozpore so sľubmi ministerstva hospodárstva spred niekoľkých týždňov, že chce v rozpočte na rok 2014 nárokovať prostriedky na obnovenie dotácií pre domácnosti na kúpu solárnych kolektorov a kotlov na biomasu.

"Je poľutovaniahodné, že rezort hospodárstva si nestojí za slovom a rezignoval na jednu z mála efektívnych podpôr OZE priamo pre obyvateľstvo. Na megalomanské projekty výstavby nových a predražených atómových elektrární či dotácie znečisťujúcej výroby elektriny z domáceho uhlia sa stovky miliónov eur vždy nájdu, ale občan má z toho akurát tak vysokú cenu elektrickej energie na faktúre. Pritom na overenú podporu slnečných kolektorov na výrobu teplej úžitkovej vody pre domácnosti sa nenájde ani symbolických 8 miliónov eur na niekoľko rokov, ako to bolo v predchádzajúcom prípade jedinej podpory OZE v rokoch 2009-2011. Štát by mal podporovať nezávislosť domácností od energetických monopolov a tým zvyšovať mieru ekonomickej slobody obyvateľstva, a nie budovať atómky, produkciu ktorých možno nebude mať komu predať," hovorí M. Novák.
 

Čo by mohol získať štát

Spresňuje, že podľa odhadu sa až 90 percent všetkých solárnych zostáv pre obyvateľstvo na Slovensku v roku 2011 predalo s využitím dotácií. Naopak, po zastavení podpory došlo k prepadu predaja slnečných kolektorov v SR zhruba na polovicu. Uplatnenie stratilo aj veľa montážnikov, ktorí si predtým, v čase dotácií, prácu našli.

"Na kontraproduktívnosť nesplnených sľubov ministerstva o obnovení podpory upozornil Thermo|Solar už pred časom. Obyvatelia totiž vyčkávali na dotácie a obmedzili kúpu slnečných kolektorov v nádeji, že ich neskôr kúpia s dotáciou. Skúsenosti z Nemecka, ktoré je svetovým lídrom vo využívaní OZE, ukazujú, že zmeny v dotačnej politike majú na trh horší vplyv, ako keby dotácie neboli vôbec. Pritom argumenty o potrebe šetriť nie sú celkom korektné," tvrdí M. Novák.

Obnovením dotácií na OZE by podľa neho štát získal väčšiu časť peňazí späť vo forme DPH, daní a odvodov z miezd zamestnancov, výrobcov a montážnikov a dostal by aj pomernú časť odvodov zo zisku, nehovoriac o úspore na príspevkoch pre nezamestnaných.

"Mohli by sa tak vytvoriť desiatky nových montážnických miest s nižšími nákladmi na jedno miesto než pri podpore niektorých veľkých investorov. Pritom dotácie nemuseli byť obnovené pôvodným byrokratickým postupom, stačilo by napríklad aj jednoduché vrátenie DPH. Z kolektorov, ktoré sa nepredajú, štát aj tak DPH nezíska," argumentuje šéf Thermo|Solaru.
 

Slovensko je na chvoste krajín EU vo využívaní OZE

M. Novák pripomína, že Slovensko je sústavne na chvoste krajín EU vo využívaní OZE. Podľa odhadu Thermo|Solaru je v SR nainštalovaných doteraz okolo 150-tisíc metrov štvorcových slnečných kolektorov. Na porovnanie, v Rakúsku mali koncom roku 2011 nainštalovaných takmer 4 mil. m2 solárnych termických systémov. Zaostávanie Slovenska sa pritom prehlbuje. Rakúšania ročne nainštalujú približne dvakrát viac slnečných kolektorov než SR za celé svoje obdobie samostatnosti.

Predchádzajúce dotácie boli historicky jedinou reálnou podporou využívania termických slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia, a nie iba vybrané subjekty. Dotácie zaviedla predchádzajúca vláda Roberta Fica ako jedno z protikrízových opatrení v roku 2009.

Celkovo bolo od apríla 2009 vyčlenených 8,5 mil. eur, ale reálne sa do konca roku 2011 vyčerpalo iba zhruba 6,5 mil. eur. Nevybavené zostali žiadosti stoviek záujemcov, keďže poskytovanie podpory sa náhle pozastavilo, hoci občania si v dobrej viere kolektory už zaplatili a namontovali.
 

Koľko sa dá na využívaní kolektorov ušetriť

Prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostávala na úroveň zhruba deviatich rokov. Predchádzajúca úroveň dotácií bola 200 eur/m2 pri inštalácii do 8 m2. Pritom solárny systém s 300-litrovým zásobníkom pokryje 60-70 percent z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4- až 5-člennej domácnosti. Kvalitný solárny systém z produkcie spoločnosti Thermo|Solar má praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť, vysvetľuje M. Novák.

"Vypočítali sme, že ak malý solárny systém na prípravu teplej vody ušetrí dnes na elektrickej energii 300 eur ročne, za 30 rokov majiteľ takéhoto zariadenia usporí, pri 3-percentnom raste cien energií, na nákladoch 14 013 eur a v prípade 5-perc. rastu až 20 113 eur. Uvedené malé solárne zariadenie predstavuje kompletný solárny systém s tromi kolektormi a 300-litrovým solárnym bojlerom s elektrickým doohrevom. Pri dodávke vrátane montáže a po odrátaní vlaňajšej štátnej dotácie platil vlastník rodinného domu za toto štandardizované solárne zariadenie okolo 2 800 eur. Dnes, bez dotácií je to zhruba 3 900 eur," dodáva M. Novák.

Foto: Bosch

Podobné články

  • Vaillant má 150 rokov. K výročiu ponúka zľavu na tepelné čerpadlá

    Vaillant-1-X.jpg

    Až 4 350 eur môžu ušetriť majitelia rodinných domov, ak sa rozhodnú pre tepelné čerpadlo Vaillant. Cieľom značky je, aby boli tepelné čerpadlá pre zákazníkov dostupnejšie, a tak ponúka výročnú zľavu pri príležitosti 150 rokov svojho založenia, ktoré oslavuje tento rok.

  • Uvažujete o fotovoltike? Čo by ste mali vedieť o uhloch a orientácii

    Fotovoltika-2-X.jpg

    Fotovoltika je unikátny moderný systém, ktorým sa domácnosti, firmy alebo iné objekty môžu zbaviť závislosti od verejných zdrojov drahej elektrickej energie. Dobré je však vedieť aj to, že pod efektívnosť zariadenia sa podpisuje tak počet panelov a ich kvalita, ako aj spôsob inštalácie, presnejšie orientácia a uhol.

  • Šetrenie energií na kľúč? Realita v podobe pasívneho domu

    Pasivny-dom-2-X.jpg

    Zdražovanie energií sa s nastupujúcim ochladením prejavuje na rodinných peňaženkách. Istotou pre staviteľov bolo, keď sa rozhodli pre nízkoenergetické či pasívne domy. Čo je to pasívny dom a dá sa na tento štandard prerobiť aj staršia nehnuteľnosť?

  • Z času na čas treba v kolektoroch vymeniť solárnu kvapalinu

    Solarna-kvapalina-4-X.jpg

    Životnosť slnečných kolektorov zo Žiaru nad Hronom je zhruba 40 rokov. Za ten čas pracujú takmer bezúdržbovo a takmer bez nákladov, občas im však treba vymeniť solárnu kvapalinu.

  • Obnovou domu rodina z Moravy ušetrila na energiách až 90 perc.

    Dom-zateplenie-4-X.jpg

    Staršie nezateplené domy minú na vykurovanie podstatne viac energie ako novostavby. Aj premyslenou rekonštrukciou možno znížiť náklady na udržanie tepla v domácnosti. Svoje o tom vie rodina Holubovcov z južnej Moravy: náklady na energie znížili takmer o 90 perc. vďaka kompletnej obnove svojho domu.

  • Náklady na energie v rodinnom dome treba skrotiť už pri výstavbe

    Dom-energie-5-X.jpg

    Kvalitný a čo najdetailnejší projekt, správny materiál a ťah na čo najvyššiu energetickú úspornosť domu. Odborníci na stavby, rekonštrukcie a bývanie sa zhodujú, že na úspornosť príbytku treba myslieť už vo fáze jeho plánovania.