Nízkoenergetické domy nie sú luxus ani utópia

14.04.2011, ABC-byvanie.sk | Úsporné bývanie, energie

Mnohí investori sa bránia nízkoenergetickým projektom, pretože sa obávajú vysokých vstupných nákladov. Skutočne efektívna budova však neznamená výrazne vyššie stavebné investície.

Vyžaduje si však kvalitné know-how a odklon od tradičného štýlu architektúry a konvenčných stavebných postupov.

Návod na rozumné stavebné riešenia v prechodnom období legislatívnych úprav nám dáva európska smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (EPBD II – Energy Performance of Buildings Directive). Požiadavky na energetickú náročnosť stavieb, ktoré tento predpis stanovuje, nie je reálne dosiahnuť  len prostým zvyšovaním hrúbky stavebných materiálov a izolácií.

"Aby sme získali optimálne tepelno-izolačné vlastnosti obvodových stien, je potrebné hľadať materiály, ktoré majú schopnosť účinne zabraňovať úniku tepla, a vytvárať ich vhodné kombinácie," hovorí Miroslav Zliechovec, produktový manažér spoločnosti Knauf Insulation z Novej Bane.
 

Bežné stavby majú k úspornosti ďaleko

Súčasný stav tepelno-izolačných vlastností bežných stavieb nestačí na zabezpečenie energetických úspor, aké by mali budovy spĺňať v priebehu budúcich rokov, a pomocou štandardných stavebných postupov požadované vlastnosti ani nedosiahnu. "Na ilustráciu vhodne poslúži príklad – ak by mala dosiahnuť štandard energeticky pasívneho domu klasická tehlová stena, musela by mať hrúbku 80 až 100 centimetrov," vysvetľuje M. Zliechovec.

"Jedným z možných riešení sú konštrukcie sendvičových drevostavieb. Podstatnú vnútornú časť takýchto stien tvorí tepelná izolácia, najvhodnejšia je minerálna vlna. Drevostavba s vrstvou minerálnej izolácie poskytuje rovnaký tepelný odpor ako štandardné murivo pri zhruba polovičnej hrúbke stien. Rozdiel získaný úsporou hrúbky stien môže predstavovať až 12 metrov štvorcových obytnej plochy navyše," pokračuje.

 

Úsporné stavby podľa spotreby energie

Najprehľadnejším spôsobom posudzovania stavieb z hľadiska energetickej efektívnosti je ich zaradenie do energetických tried (od A po F) a zároveň ich správne pomenovanie na základe ich spotreby energie. Podľa tohto systému delíme úsporné stavby na nízkoenergetické (spotreba pod 50 kWh na meter štvorcový za rok), energeticky pasívne (spotreba 5 až 15 kWh) a nulové.

"Mnohým sa takéto hodnoty môžu zdať ako utópia, ale stačí sa pozrieť do nedávnej minulosti," poznamenáva M. Zliechovec, "Budovy postavené v 70. rokoch minulého storočia majú priemernú energetickú spotrebu 150 kWh na meter štvorcový za rok a súčasný štandard je 50 kWh. To je spotreba trikrát nižšia."
 

Štyri základné energetické zložky

Posúdenie energetickej efektívnosti stavieb odborníkom nie je jednoduchá vec. Zahŕňa hodnotenie štyroch základných zložiek v spotrebe energií – vykurovanie, osvetlenie, chladenie a klimatizáciu a napokon prípravu teplej úžitkovej vody. Toto hodnotenie komplexne vyjadruje energetický certifikát, ktorý je dokumentom o energetickom audite domu.ň

Úsporu energie v stavbách však nezaručí len návrh. Dobrý projekt je len prvým krokom k budúcim úsporám – pri výstavbe, najmä pri drevostavbách, hrá významnú rolu realizácia a v konečnom dôsledku správne užívanie budovy.
 

Budova musí byť harmonickým celkom

O prínose pre ekológiu nevypovedá len energetická úspornosť budovy pri prevádzke, tá je iba jedným z aspektov posudzovania celkového vplyvu stavby na naše prostredie a nás samotných. Pre stavebníctvo z neho vyplýva v najbližšom čase niekoľko úloh, a to nielen v enviromentálnej oblasti, ale aj v sociálnej a ekonomickej.

"Pre architektúru, v ktorej sa máme cítiť príjemne, je dôležitá ideálna klíma v interiéri, bezpečnosť stavieb a ich harmonické umiestnenie v okolitom urbanistickom prostredí," pripomína M. Zliechovec.

"Okrem toho by mali byť pri stavbe budov použité ekologické materiály, ktoré obmedzujú emisie CO2 na minimum, výrobné i stavebné postupy by mali smerovať k znižovaniu produkcie odpadov a využívaniu recyklovanej vody. Pri celkovej ekonomickej bilancii tiež treba brať do úvahy náklady na realizáciu aj životnosť konštrukcie. Aby sme tieto úlohy dokázali splniť, je pre Slovensko veľmi dôležitá spolupráca medzi priemyslom, akademickou sférou a štátom. Je potrebné čo najviac využiť štrukturálne fondy EÚ na vzdelávanie architektov, projektantov a stavebníkov," dodáva M. Zliechovec.