Obnova budov: štúdia skúmala, aké sú jej makroekonomické efekty

10.11.2016, Erika Farenzenová | Budovy

Ako sa v slovenskej ekonomike prejavuje investovanie do obnovy budov? Na túto otázku odpovedá aktuálna štúdia Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC, Slovak Green Building Council).

Obnova budov za 100 miliónov eur podľa štúdie vytvorí dodatočný hrubý domáci produkt 130 miliónov eur, vygeneruje príjmy verejných financií vo výške 31,3 mil. eur a prinesie 3 500 pracovných miest.

"Dnes sa pri tvorbe verejných politík veľa hovorí o 'hodnote za peniaze'. Slovensko pomerne výrazne a aj úspešne podporuje obnovu budov. Preto sme považovali za potrebné identifikovať makroekonomické vplyvy investovania do obnovy budov v slovenských podmienkach," vysvetľuje Peter Robl z SKGBC. Výsledky štúdie podľa neho potvrdzujú aj závery zahraničných prác. "Investovať do obnovy má zmysel nielen kvôli predĺženiu životnosti budov, zlepšeniu komfortu bývania a energetickej efektívnosti, ale aj z makroekonomického hľadiska," poznamenáva.

Ako vznikli výsledné čísla

Štúdiu pre SKGBC vypracovali Július Golej a Miroslav Pánik z Ústavu manažmentu Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Efekty investície do obnovy budov v hodnote 100 mil. eur autori vyrátali prostredníctvom teórie Keynesovho investičného multiplikátora a dospeli k sume na úrovni 130 mil. eur. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) potvrdil i výpočet podľa teórie multiplikátora produkcie, kde sa vplyv rovnakej investície prejaví prírastkom HDP v hodnote 120 až 140 mil. eur.

Dôsledky investícií do obnovy na tvorbu pracovných miest autori kvantifikovali na základe údajov o produktivite práce v stavebníctve, resp. segmente obnovy budov. Výsledných 3 500 pracovných miest zodpovedá skôr konzervatívnym predpokladom. Na porovnanie, keby štát na obnovu budov dával 100-percentné dotácie, náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta (28-tisíc eur) by predstavovali len približne polovicu nákladov v prípade poskytnutých investičných stimulov domácim a zahraničným investorom v minulých rokoch (61-tis. eur).

"Keďže podpora obnovy z verejných zdrojov je zvyčajne iba zlomok skutočných nákladov, a nie 100 percent, náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta sú ešte nižšie," pokračuje P. Robl.

Ďalšie prínosy prameniace z obnovy budov

Štúdia tiež kvantifikuje, že realizácia obnovy budov v hodnote 100 mil. eur vygeneruje príjmy verejných financií 31,3 mil. eur. Tie sú tvorené zvýšeným výberom DPH (4 mil. eur), dane z príjmu a odvodov na zdravotné a sociálne zabezpečenie (14,8 mil. eur) a úsporou na výdavkoch súvisiacich s podporou v nezamestnanosti (12,5 mil. eur).

"Odhliadnuc od iných prínosov podpory obnovy budov sa teda podpora vo výške zhruba 30 perc. investičných nákladov javí z hľadiska verejných financií ako neutrálna. Predĺženie životnosti budov, kvalita bývania či vzdelávania a vplyv na energetickú bezpečnosť a nezávislosť krajiny, ale aj znižovanie emisií skleníkových plynov, sú však prínosy, ktoré nemožno ani v prístupe 'hodnota za peniaze' ignorovať, hoci sa nedajú presne vyjadriť v peňažných jednotkách," uzatvára P. Robl.

Štúdiu Makroekonomické dopady investícií do hĺbkovej obnovy budov na Slovensku pre SKGBC vypracoval Ústav manažmentu STU v Bratislave v rámci programu Build Upon. Ide o medzinárodný projekt, ktorého cieľom je podpora ambicióznejšej obnovy budov na Slovensku a v celej Európe.

Foto: Združenie EPS SR