Penta rozbieha v Bratislave obnovu Jurkovičovej teplárne
Developerská spoločnosť Penta Real Estate rozbehla rekonštrukciu Jurkovičovej teplárne v Bratislave. Komplexná obnova tejto národnej kultúrnej pamiatky má stáť viac ako 11,5 milióna eur, dokončenie sa očakáva v priebehu roku 2020.
"Začiatok rekonštrukcie tejto významnej pamiatky ukazuje, že súkromní investori majú dôležitú úlohu pri zachovaní kultúrneho dedičstva mesta. Bratislava tak aj vďaka spolupráci so zástupcami mesta a mestskej časti dostane unikátny industriálny priestor," hovorí Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ pre Slovensko v Pente Real Estate.
• Jurkovičova tepláreň v blízkej budúcnosti a v nedávnej minulosti
"Jurkovičova tepláreň je významná pamiatka a som rád, že sa dnes začína s jej rekonštrukciou. Nie tak dávno sme boli svedkami toho, ako sa podobné významné budovy a kultúrne pamiatky zrovnávali so zemou. S rozličnými investormi vždy hľadám spôsoby, aby pri svojich investičných projektoch robili aj verejnú službu v prospech Bratislavčanov," povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Z Jurkovičovej teplárne v bratislavskom Starom Meste urobia kreatívne centrum. Dnes zničená národná kultúrna pamiatka na Čulenovej ulici zo 40. rokov minulého storočia bude po svojej obnove priestorom pre vernisáže, architektov, spoločenské podujatia i kongresové stretnutia. Z bývalej kotolne tak bude poschodový priestor pre verejnosť a bude súčasťou projektu Sky Park.
Budove chce Penta vrátiť autentický vzhľad, aký mala aj v minulosti. Architekt Pavol Pauliny hovorí, že obnova fasády si zachová status pamiatky. Rekonštruovať ju budú na základe metodiky, ktorú vypracovali na základe výskumov. "Vieme, aké tehly v minulosti použili, po 70 rokoch sú v celkom dobrom stave," poznamenal s tým, že pri pamiatkách je dobré, keď sa pri obnove používa taký materiál, aký bol pri stavaní. Opraviť chcú staré tehly, využívať však budú aj nové. Ako dodal, architekti sa zaoberali aj vzhľadom medzi historickým obkladom a novým.
Tepláreň v minulosti postavili podľa projektu Dušana Jurkoviča. Stavbu dokončili v roku 1944 a fungovala ako súčasť niekdajšej priemyselnej zóny na Čulenovej ulici v Bratislave. Železobetónový skelet, obložený lícovým murivom, bol v čase vzniku dominantou areálu. Najstaršou hmotou výrobného objektu elektrární je kotolňa kubického tvaru s obdĺžnikovými tabuľkovými oknami. K nej neskôr pristavili turbínovú halu s obdĺžnikovým pôdorysom. Ďalšia prístavba, dokončená v roku 1950, predĺžila halu smerom na sever.
Okrem tehlového obkladu je pre Jurkovičovu tvorbu typický aj motív monumentálnej hmoty s nárožnými vežičkami. Na kotolňu nadväzuje turbínová hala, kde architekt použil vysoké vertikálne okná. Západná fasáda sa vyznačuje symetrickou kompozíciou. Výrazným motívom je dvojica vertikálnych okien, ktoré v duchu funkcionalistickej estetiky odrážajú vnútorné členenie priestoru. Kotolňa a turbínová hala sú dôležitou súčasťou vývojového reťazca priemyselného staviteľstva na území Bratislavy. Od roku 2008 im patrí štatút národnej kultúrnej pamiatky.
Za architektúru adaptácie interiérových priestorov teplárne dnes zodpovedá ateliér Adom M Studio architekta Martina Paška, ktorý sa podieľal na viacerých rekonštrukciách industriálnych pamiatok, napr. aj oceňovanej Elektrárni Piešťany. Obnovu plášťa budovy odborne zastrešuje spoločnosť Pamarch, zameraná na ochranu, revitalizáciu a rekonštrukciu pamiatok.
Architektonické riešenie využíva voľný vnútorný priestor v hale kotolne a v turbínovej hale pre vstavbu nových konštrukcií a vytvára nové plochy a podlažia. Jurkovičova tepláreň tak poskytne unikátny coworkingový priestor a zároveň bude otvorená aj pre širokú verejnosť.
Foto a vizualizácie: Penta Real Estate