Udržateľná výstavba a zelené budovy už nie sú len módny pojem

25.01.2016, ABC-bývanie.sk | Budovy

Zelená, udržateľná výstavba už nie je módny pojem. Ľudia trávia v budovách väčšinu svojho času. Odborníci hovoria, že je to 90-94 percent. Udržateľná výstavba má práve zvýšiť komfort užívateľov budov.

Vplyv budov na zdravie človeka skúma aj Svetová zdravotnícka organizácia. Zistila, že mnohé zdravotné problémy, ktoré ľudia zvyknú pripisovať niečomu inému, im spôsobuje práve pobyt v budovách.

"Je to syndróm chorých budov, známy aj pod skratkou SBS (Sick building syndrome). Sú určité prejavy, indície, podľa ktorých sa dá tá-ktorá stavba označiť za nezdravú. Podľa kritérií SBS sa budovy delia na zdravé a nezdravé. Symptómy sú u ľudí, čo sa v nezdravej budove zdržiavajú, zjavné – podráždenosť, strata koncentrácie, bolesti hlavy, problémy s kĺbami alebo chronické respiračné ťažkosti," hovorí Marek Kremeň, člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC).

• Prvými zelenými budovami na Slovensku boli administratívne objekty. Celkom prvou certifikovanou zelenou kancelárskou budovou v SR bola bratislavská BBC 1 Plus. Má celkovú úžitkovú plochu 15 900 m², stavali ju od decembra 2010 do septembra 2012.

---

 

Zelené budovy sú ohľaduplné k ľuďom

"Keď rada začiatkom roku 2011 vznikla, bolo to na Slovensku niečo nové. Mnohí si mysleli, že zelená budova je preto zelená, lebo natretá na zeleno. Hlavný prínos zelenej budovy je v jej vnútri," vysvetľuje Pavol Kukura, predseda predstavenstva SKGBC.

Zelené budovy sú logickým vyústením a pokračovaním vývoja vo výstavbe. Sú ohľaduplné k ľuďom, ktorí v nich žijú a pracujú, keďže je v nich zdravý vzduch bez škodlivých látok, správne osvetlenie, tepelný komfort i dostatok priestoru. Správne riešené projekty led osvetlenia, účinná výmena vzduchu či použitie vhodných stavebných materiálov, to všetko podľa odborníkov musí byť už súčasťou projektu.

Ceritikačné systémy hodnotia budovy a ich udržateľnosť podľa mnohých parametrov. Je to napríklad i lokalita, kde objekt stojí, z akých materiálov ho postavili, ako je energeticky efektívny, ako narába s médiami, vodou a akú má spotrebu. V procese certifikácie zaváži však aj to, čo s budovou po uplynutí jej životnosti a s materiálmi, z ktorých je postavená. Projektantovi sa zídu aj znalosti zo strojárstva, aby vedel napríklad, že otočné vidlice uľahčia likvidáciu stavebného materiálu, ktorý nesmie skončiť na skládke.

Problémom je obnova starších stavieb

Podľa smernice Európskej únie by v roku 2020 všetky novopostavené budovy v krajinách EÚ mali mať takmer nulovú spotrebu energií. A aj tú malú potrebu, čo im zvýši, by mali mať pokrytú obnoviteľnými zdrojmi.

Navrhnúť, postaviť a prevádzkovať špičkovú zelenú budovu dnes už nie zložité. Odborníci tvrdia, že problémom je skôr to, čo so staršími objektmi, ktorých je naprostá väčšina. "Mohli by sme sa tešiť na to, aké úžasné budovy sa budú stavať po roku 2020. Treba si však uvedomiť, že nových budov je na celkom počte existujúcich stavieb len zlomok. Možno také dve-tri percentá," pripomína P. Kukura.

Kým trebárs vysokozdvižné vozíky bazár ponúka v bohatom množstve a aj jazdené ešte skvele poslúžia, pri obnove nie je jednoduché dostať budovu do nulového štandardu. Význam rekonštrukcie starších stavieb preto dnes nadobúda iný rozmer, ako to bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Európske ciele sa ľahšie dosiahnu pri novej výstavbe, náročnejšie a zložitejšie to bude pri rekonštrukcii budov. Pri obnove existujúcich budov sa podľa P. Kukuru musí hlavný dôraz klásť na to, aby sa aj z tejto skupiny stali udržateľné a energeticky efektívne objekty.

Limitom sú aj ceny energií

Na budovy sa treba pozerať ako na miesto a priestor, kde ľudia trávia takmer všetok svoj čas. Paradoxom pritom je, že momentálne je v nich kvalitatívne horšie vnútorné prostredie ako v budovách na začiatku 20. storočia. Otázka preto znie: prečo to ide od lepšieho k horšiemu? Zatiaľ čo o pracovnú obuv pre zamestnancov sa firmy zvyknú zodpovedne postarať, kvalita pracovného prostredia je o inom.

"Jedným z vysvetlení sú ceny energií. Ľudia napríklad pri vetraní idú na minimum, ba tieto hodnoty sú dokonca až o dve tretiny nižšie ako na začiatku minulého storočia. Keď k tomu prirátame povedzme vlhkosť, teplotu, akustickú a svetelnú pohodu či materiály, aké sa používajú vo vnútorných priestoroch, trebárs pri náteroch, dostaneme spletité klbko faktorov, ktoré vplývajú na kvalitu vnútorného prostredia," dodáva M. Kremeň.

Foto: Dano Veselský