Zjemniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov je zlý nápad
Ministerstvo dopravy a výstavby SR má v úmysle zjemniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, platforma Budovy pre budúcnosť to považuje za škodlivé, neodôvodnené a manipulatívne.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní je návrh na zmenu vyhlášky 364/2012 Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorou sa vykonáva zákon o energetickej hospodárnosti budov. Úpravou vyhlášky navrhuje ministerstvo zjemniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Požiadavky, ktoré začali platiť od januára 2021, by podľa návrhu rezortu dopravy a výstavby boli od budúceho roku o približne 40 percent miernejšie.
Platforma Budovy pre budúcnosť považuje takéto legislatívne zmeny za nedostatočne odôvodnené, manipulatívne a v rozpore s plánovanými ambíciami v oblasti dosahovania klimatických cieľov a zvyšovania energetickej efektívnosti budov. Výsledkom budú stavby s vyššími emisiami.
Slovensko proti Európskej únii
Jadrom vyhlášky je zmena rozpätia maximálnej potreby energie pre jednotlivé energetické triedy budov. Od začiatku tohto roku platí, že každá nová budova musí dosiahnuť energetickú triedu A0. Táto úroveň je definovaná maximálnou potrebou primárnej energie, ktorú tá-ktorá budova môže mať.
Po úprave, akú presadzuje ministerstvo dopravy a výstavby, by bola požiadavka od roku 2022 výrazne benevolentnejšia. V čase, keď je potrebné minimalizovať emisie skleníkových plynov a tuhých znečisťujúcich látok, sa tak Slovensko snaží zaviesť legislatívne zmeny, ktoré povedú k stavbám s podstatne vyššími emisiami.
"Takýto návrh legislatívy je v priamom rozpore s plánmi Európskej únie aj SR. V čase, keď chystáme masívne investície do obnovy budov, je neprípustné, aby sa takto manipulovalo číslami. Štyridsaťpercentné zmiernenie požiadaviek na primárnu energiu v kombinácii s nie takým dávnym zvýhodnením faktorov primárnej energie pre zemný plyn, elektrinu či centrálne zásobovanie teplom (CZT) je rozhodne krokom späť, ktorý nás k uhlíkovej neutralite nedovedie. Čísla budú vyzerať dobre na papieri, ale nie v realite," hovorí Peter Robl, predseda platformy Budovy pre budúcnosť.
Argumentačné zahmlievanie
Medzivládny panel pre klimatickú zmenu OSN (IPCC, Intergovernmental Panel on Climate Change) len pred pár dňami zverejnil správu o tom, ako treba zásadne pridať v úsilií o znižovanie emisií skleníkových plynov. Európska komisia hľadá spôsoby, ako by sme vedeli dosiahnuť ambicióznejší klimatický cieľ do roku 2030 (Fit for 55). Slovensko však v priamom rozpore s týmito ambíciami, ku ktorým sa zaviazalo, touto chystanou novelizáciou vraví, že budovy nemusia byť tak energeticky a ani klimaticky efektívne, ako sa doteraz požadovalo.
Platforma Budovy pre budúcnosť navyše považuje ministerský návrh za nedostatočne odôvodnený. Materiál ako dôvod uvádza harmonizáciu s európskou normou EN ISO 52003-1:2019. "Takéto odôvodnenie považujeme skôr za zámienku ako dôvod. Je nedostatočné a nie je z neho jasné, aký má vlastne ministerstvo s touto vyhláškou zámer. Spomínaná norma nič také nepožaduje a v skutočnosti je ešte prísnejšia ako naša definícia budov A0," poznamenáva Richard Paksi, analytik platformy.
Hrozí chaos
Takéto zmeny neprispievajú ani k stabilnému a predvídateľnému prostrediu pre stavebníkov a investorov. "Na požiadavky, ktoré začali platiť od začiatku roku 2021, sa sektor pripravoval roky. Takáto zmena vnesie chaos medzi stavebníkov a investorov. Navrhovaná úprava diskriminuje stavebníkov, ktorí požiadali o stavebné povolenie od začiatku tohto roku, a bez jasného dôvodu zmierňuje podmienky pre stavebníkov, ktorí o stavebné povolenie požiadajú po prípadnom vstupe novely do platnosti. Ministerstvo by malo jasne vysvetliť, s čím treba do budúcnosti vlastne počítať a prečo sa rozhodlo požiadavky takto uvoľniť," uzatvára R. Paksi.
Nároky súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov sa pritom zjemňovali už aj vlani, keď boli v norme upravované požiadavky na súčiniteľ prestupu tepla konštrukcií, ako sú steny, strecha či okná.
Ilustračné foto: ABC-bývanie.sk