Európa podporuje obnoviteľné zdroje, SR ide v protismere

26.05.2013, Štefan Kuča | Materiály, technológie, konštrukcie

Kým vyspelé krajiny EÚ zvyšujú podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), na Slovensku sa štát stavia k nim negatívne. Pritom to, že využitie OZE vedie k zdražovaniu elektriny, vôbec nie je pravda.

Oprávneným dôvodom výhrad bolo zneužitie informácií o pripravovanom znížení výkupných cien elektriny v SR, čo sa premietlo do niekoľkých podvodov pri spúšťaní fotovoltických elektrární. V dôsledku negatívnej kampane však utrpela povesť OZE všeobecne.

Pritom systematická podpora obnoviteľných zdrojov už prináša ovocie v poklese cien elektrickej energie na európskych energetických burzách. Očakávaný vývoj je naďalej optimistický a ceny by v najbližších rokoch rásť nemali, tvrdí Milan Novák, riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu solárnych kolektorov Thermo|Solar Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom.

"Zvýšenie ceny elektriny spôsobené OZE sa na Slovensku vyčísľuje na 16 eur za megawatthodinu. Za dva roky však klesla cena silovej elektriny na energetických burzách – pražskej i lipskej, zhruba o 20 eur/MWh. Vplyv na toto zníženie majú predovšetkým obnoviteľné zdroje (vietor a fotovoltické elektrárne)," hovorí M. Novák.
 

Drahšiu energiu si nik nedovolí ponúkať

Odhliadnuc od investičných nákladov, vyrábajú totiž OZE podľa neho v reálnom čase elektrinu s minimálnymi nákladmi, a tak nedovoľujú na liberalizovanom trhu drahším producentom ponúkať energie za vyššie ceny. Vďaka OZE v roku 2012 zaznamenali na Parížskej energetickej burze počas ôsmich dní, v celkovom trvaní 25 hodín, stav, keď sa dodávalo veľké množstvo tzv. ecoprúdu a vznikol previs ponuky, pretože uhoľné a jadrové elektrárne nemôžu tak rýchlo reagovať.

"Pokiaľ niekto v tom čase odoberal prúd, odpoludnia 22. januára 2012 dostal za jednu odobratú megawatthodinu navyše ešte aj príplatok 100,08 eura! Isteže, netýkalo sa to malých a stredných odberateľov, ale iba 197 obchodníkov s elektrickou energiou a energetických koncernov registrovaných na burze," vysvetľuje M. Novák.
 

Fotovoltika bude lacnejšia

Šéf Thermo|Solaru Žiar zároveň pripomína, že podľa nemeckých zdrojov je popri OZE brzdou ďalšieho nárastu cien energie najmä zvyšovanie energetickej efektívnosti. Nemecký inštitút DIW (Deutschen Institut für Wirtschaftsforschung) predpokladá, že napriek už uskutočnenému a ďalšiemu plánovanému postupnému zatváraniu jadrových elektrární v Nemecku bude v roku 2030 veľkoobchodná cena kilowatthodiny elektrickej energie 6,5 centa. Pri pracujúcich jadrových elektrárňach, ale bez zvyšovania energetickej efektívnosti, by bola 7,0 centa/kWh.

Podľa Nemeckej spoločnosti pre slnečnú energiu (Deutsche Gesellschaft für Sonnenenergie) v podnikoch s vysokou dennou spotrebou elektriny bude fotovoltika v priebehu 2 až 3 rokov lacnejšia ako nákup z verejnej siete. V rodinných domoch s malými fotovoltickými systémami a s akumulátormi sa to dá očakávať do 5-8 rokov. Niektoré scenáre vývoja využitia solárnej energie hovoria o možnosti dosiahnuť v roku 2050 v Nemecku 200 gigawattov inštalovaného výkonu z fotovoltiky (v súčasnosti je to okolo 32 GW) a takisto 130 GW pri solárnom teple (momentálne približne 11,5 GW).
 

Správa z Dánska, o ktorej sa veľmi nehovorí

"Slovensko sa, naopak, zaoberá myšlienkou výstavby novej atómovej elektrárne. Je pritom otázne, či sa podarí nájsť investora. Ak áno, dá sa predpokladať, že v čase ukončenia jej výstavby bude v SR rýchlo rásť počet firiem aj domácností, ktoré si budú vyrábať energie vo vlastnej réžii na báze OZE. Už dnes je to technicky možné, o 10 až 15 rokov to určite bude aj ekonomicky zaujímavé. Komu sa potom bude predávať drahá elektrická energia vyrobená v atómovej elektrárni?" pýta sa M. Novák.

Dodáva, že médiá sú plné informácií, ako hospodárska kríza núti európske štáty vrátane Slovenska obmedzovať drahé OZE a vracať sa k osvedčenému uhliu a jadru. Úplne bez povšimnutia však podľa M. Nováka zostala správa, že Dánsko od 1. januára 2013 zakázalo inštalovať olejové a plynové kotly v novostavbách. Od roku 2016 platí zákaz inštalácie nových olejových kotlov aj v starých budovách, kde je k dispozícii plyn alebo centrálne zásobovanie teplom. Zároveň štát uvoľnil 42 miliónov dánskych korún na financovanie prestavieb olejových a plynových kotolní na obnoviteľné energie.