Pri podpore OZE si treba brať príklad z Nemecka, tvrdí Thermo|Solar

11.02.2013, Štefan Kuča | Materiály, technológie, konštrukcie

Novelizácia zákona o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE), ktorú schválila Národná rada SR, neráta s masívnejšou podporou využívania solárnej energie ani s rozvíjaním overených obnoviteľných zdrojov.

Novelizovaný zákon sa v podstate orientuje len na biomasu, pričom príklad Nemecka ukazuje, že najefektívnejšia je podpora kombinovaného využívania všetkých OZE, tvrdí Milan Novák, riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu solárnych kolektorov Thermo|Solar Žiar, s.r.o., zo Žiaru nad Hronom.

"Vývoj v energetike Nemecka, najsilnejšej ekonomiky v Európskej únii a jednej z najstabilnejších vo svete, potvrdzuje, že OZE sú skutočnou a ekonomicky efektívnou alternatívou oproti klasickým energetickým zdrojom, ako je napríklad uhlie a jadro. Kým však dotácie na tieto klasické zdroje sú ukryté a znášajú ich daňoví poplatníci, poplatky za OZE sú vyčíslené na koncových faktúrach pre spotrebiteľov. To vyvoláva celospoločenský odpor a vyvoláva dojem, že OZE nie sú riešením pre budúcnosť. Opak je pravdou. Dokazuje to aj príklad Nemecka, kde za jeden rok od odstavenia časti atómových reaktorov množstvo elektrickej energie vyrobenej z OZE narástlo o 42 percent," hovorí M. Novák.
 

Výpadok za rok nahradili obnoviteľné zdroje

Pripúšťa, že impulzom na prudký nárast OZE bol fakt, že po nukleárnej katastrofe v japonskej Fukušime sa v roku 2011 s podporou celého politického spektra a verejnosti prijalo rozhodnutie o uzatvorení všetkých atómových elektrární do roku 2022.

"Ešte v roku 2011 bolo vyradených z prevádzky osem z celkových 17 atómových reaktorov. Výpadok vo výrobe elektrickej energie bol prakticky v priebehu jedného roka plne nahradený OZE. Podiel obnoviteľných zdrojov na nemeckom zásobovaní elektrickým prúdom v roku 2012 bol 25 perc.," konštatuje M. Novák

Vietor mal pritom podľa neho 9-percentný podiel pri cene 9 centov/kWh a fotovoltika 4-perc. podiel pri cene 18 centov/kWh, ale to sa ceny fotovoltiky od roku 2007 znížili na polovicu a ďalej rýchlo klesajú.
 

Zvýšenie ceny vôbec nespôsobujú len OZE

Poukazuje ďalej na to, že v roku 2013 zvýšenie ceny elektrickej energie zásluhou využívania OZE dosiahne 5,3 centa/kWh. Pri priemernej cene 26 centov/kWh je to približne 20 perc.

"Treba však zdôrazniť, že od zvýšenia ceny elektrickej energie sú oslobodení veľkí priemyselní odberatelia z dôvodu zachovania ich konkurencieschopnosti. Keby sa zvýšenie ceny z OZE rozdelilo rovnomerne na všetkých odberateľov, bolo by to len 2,3 centa/kWh. Podobne ako na Slovensku i v Nemecku energetické koncerny aj vplyvné energetické loby strašia verejnosť tým, že prechod z konvenčných zdrojov na OZE sa nebude dať zaplatiť," poznamenáva M. Novák

Dá sa však preukázať, že z celkového zvýšenia ceny elektrickej energie o 10 centov/kWh boli v rokoch 2000-2012 iba za jednu tretinu zodpovedné OZE. Až dve tretiny nárastu majú iné príčiny, okrem iného aj v dôsledku zvýšenia cien konvenčných energetických zdrojov," poznamenáva riaditeľ Thermo|Solaru.
 

Fotovoltika sa vyplatí čoraz viac

V Nemecku plynuli v rokoch 1970 až 2012 štátne dotácie pre čierne uhlie vo výške 311 miliárd eur, pre jadro 213 mld. eur a hnedé uhlie 87 mld. eur. Konvenčné energetické zdroje teda dostali vyše 600 mld. eur. Výdavky štátu na podporu OZE za ten čas dosiahli v Nemecku len 67 mld. eur, čiže okolo 10 perc. z celkových dotácií.

"Podľa Nemeckej spoločnosti pre slnečnú energiu v organizáciách s vysokou dennou spotrebou elektriny bude fotovoltika v priebehu 2-3 rokov lacnejšia ako nákup z verejnej siete. V rodinných domoch s malými fotovoltickými systémami a s akumulátormi sa to dá očakávať do 5 až 8 rokov. Niektoré scenáre vývoja využitia solárnej energie hovoria o možnosti dosiahnuť v roku 2050 v Nemecku 200 gigawattov inštalovaného výkonu z fotovoltiky (v súčasnosti je to okolo 30 GW) a 130 GW pri solárnom teple (momentálne zhruba 11,5 GW)," pokračuje M. Novák.

V takomto prípade podľa neho už nebude dôležitá iba cena fotovoltickej elektrickej energie, ale aj náklady na výstavbu prenosových sietí a rezervných kapacít. Prenosové siete boli v minulosti budované na prenos prúdu z elektrárne k spotrebiteľovi. Potom však prúd bude musieť tiecť často i opačne, čo bude klásť na siete nové technické nároky.
 

Ako Nemecko podporuje domácnosti

Nielen fotovoltika, ale aj vietor sú často veľmi nestále, čo bude vyžadovať akumuláciu a výstavbu rezervných kapacít, spresňuje riaditeľ Thermo|Solaru. Už začiatkom budúceho roku by mali v Nemecku spustiť nový dotačný program zvýhodnených úverov na akumulátory vo výške 50 miliónov eur, s nízkym úrokom a náhradou časti istiny.

"V Nemecku sa však vyvážene podporuje aj výroba tepla z OZE. Podľa štatistík vydala priemerná nemecká domácnosť v roku 2009 na kúrenie a prípravu teplej vody 911 eur, na procesné teplo (varenie) 164 eur, svietenie a na ostatné účely 393 eur. Vykurovanie a príprava teplej vody tak predstavovali 62 perc. výdavkov priemernej nemeckej domácnosti na energie," vysvetľuje M. Novák.

S cieľom zvýšiť záujem nemeckej verejnosti o obnoviteľné teplo zlepšili sa od polovice augusta 2012 dotačné podmienky pre solárne teplo, biomasu i tepelné čerpadlá všeobecne a osobitne pre technicky pokrokové riešenia.

Ak si napríklad dá nemecký zákazník nainštalovať na svojom rodinnom dome Duo systém od slovenského Thermo|Solaru Žiar, inovatívne spájajúci ploché vákuové kolektory a tepelné čerpadlo, od štátu za najčastejšie používanú zostavu dostane dotáciu 5 300 eur. Inovatívnosť zostavy Duo Systém bola preukázaná a nemecké úrady ju uznávajú, hovorí riaditeľ.
 

Obnoviteľné zdroje vo výrobe tepla

Dopĺňa, že z podstatne väčšej podpory sa môžu tešiť aj systémy centrálneho zásobovania teplom využívajúce OZE. Pritom nejde iba o najdostupnejšiu biomasu, ako je to občas na Slovensku, ale najmä o solárne kolektory a tepelné čerpadlá.

"V Nemecku dnes beží rozsiahly experiment stručne označovaný ako Energiewende. Ide o realizáciu udržateľného zásobovania energiou v sektoroch elektrická energia, teplo a mobilita, a to náhradou konvenčných zdrojov za OZE pri súčasnom zvyšovaní energetickej efektívnosti. Ak sa to podarí – a to nielen pre rôzne technické problémy, ale predovšetkým pre odpor energetických monopolov a silných energetických loby, bude to výhra nielen pre Nemcov, ale ako pozitívny príklad i pre celý ostatný svet," uvádza M. Novák.

Tvrdí, že popri nesporných ekologických aj ekonomických výhodách ide o zmenu terajšieho centrálneho zásobovania energiou prostredníctvom energetických monopolov na decentrálne, ktoré má v rukách sám občan. Ide tu teda aj oslabenie politického vplyvu, moci a ziskov energetických koncernov, ide tu o väčšiu mieru nezávislosti a teda v konečnom dôsledku o slobodnejšieho občana, dodáva.

Autor pracuje v spoločnosti Paper Life, s.r.o., Prievidza