Spotreba penového polystyrénu na Slovensku klesla vlani o 5 perc.

07.02.2013, Marta Strapková | Materiály, technológie, konštrukcie

Spotreba penového polystyrénu (EPS) na Slovensku za rok 2012 klesla v medziročnom porovnaní zhruba o 5 percent. Nižšie čísla boli zaznamenané najmä v oblasti spotreby pre výrobky v obalovom priemysle.

Podľa údajov Združenia EPS SR sa ročná spotreba penového polystyrénu znížila z 30 015 ton v roku 2011 na vlaňajších približne 28 500 ton (pokles okolo 5 perc.), čím sa dostala na úroveň roku 2009. Najmenej výrazná zmena v spotrebe EPS nastala aj v segmente zatepľovania.

Spotrebu penového polystyrénu v roku 2012 výrazne neovplyvnili nižšie dodávky pre stavebníctvo s výnimkou zatepľovania, ale nižšia spotreba pre výrobky v obalovom priemysle. Vo sfére zatepľovania sa spotreba EPS pohybuje v posledných rokoch na vyrovnanej úrovni. Predikcia na budúci rok je však už optimistickejšia. Spotreba by sa mala mierne zvýšiť aj vďaka pripravovaným podporným finančným programom zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB).
 

EPS sa využíva prevažne v stavebníctve

V porovnaní s ostatnými krajinami patrí Slovensku v spotrebe EPS na obyvateľa jedno z popredných miest v Európe. Až za SR nasledujú také štáty ako Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko či Poľsko. V absolútnej spotrebe je na tom najlepšie Nemecko nasledované Poľskom a dynamicky napredujúcim Tureckom. Južné krajiny Európy, okrem Turecka, zaznamenali celkový pokles spotreby EPS.

Približne 75 perc. polystyrénu sa využije v stavebníctve, najviac na zateplenie obvodových, ako aj strešných plášťov, na tepelnú a akustickú izoláciu ostatných zvislých a vodorovných stavebných konštrukcií. Zostávajúca časť sa používa na ochranné obaly a na celý rad iných výrobkov. EPS je odolný voči stlačeniu, vlhkosti a teplotným výkyvom. Charakteristický je takisto svojou nízkou hmotnosťou (98 perc. tvorí vzduch), značnou tvarovou prispôsobivosťou a hygienickou neškodnosťou.
 

ŠFRB pokračuje v podporných programoch

Spotreba penového polystyrénu v roku 2013 bude závisieť prevažne od ochoty investorov dávať svoje peniaze do stavebníctva. Dôležitú úlohu zohrajú aj stavebné sporiteľne a komerčné banky a ich záujem požičiavať napríklad na zateplenie rodinných domov. Spotrebu EPS môžu významne ovplyvniť i podporné programy ŠFRB s využitím zdrojov Európskej únie a formy podpory zatepľovania budov, ak sa bude financovať aj z predaja emisných povoleniek.

Tieto formy podpory by mali slúžiť predovšetkým na zníženie energetickej náročnosti dnešných budov, v ktorých treba vykonať významnú obnovu. Ide najmä o tepelnú ochranu fasád a striech budov zatepľovaním, o výmenu okien, úpravu technického zariadenia budovy, inštaláciu ekologických zdrojov tepla a využitie aj obnoviteľných zdrojov energií.
 

Väčšina bytoviek v SR je ešte nezateplená

Okolo dvoch tretín obvodových stien bytových budov je na Slovensku stále nezateplených. Pritom kvalitným zateplením možno ušetriť 40 až 60 perc. výdavkov na vykurovanie. Náklady na významnú obnovu budov sa tak vrátia v horizonte piatich až ôsmich rokov.

Každé euro investované do energetickej hospodárnosti budov sa štátu niekoľkonásobne vráti v podobe nižších výdavkov domácností, rastu výberu daní a vyššej energetickej bezpečnosti štátu.

Zateplenie obvodových plášťov budov má najvýraznejší podiel na významnej obnove budov. Podľa informácií Združenia pre zatepľovanie budov bolo v minulom roku na Slovensku zateplených viac ako 7,6 milióna metrov štvorcových obvodových stien budov, čo predstavuje zhruba 5-percentný medziročný pokles.

Vďaka zatepleniu sa trvalo minimalizujú každoročné výdavky na vykurovanie. Je však nevyhnutné pristúpiť k významnej obnove komplexne. Významná obnova okrem zateplenia obvodového plášťa, strechy a stropu najvyššieho podlažia by mala zahŕňať aj výmenu okien a s tým súvisiace úpravy technického zariadenia budovy (vykurovacej sústavy, rozvodov teplej vody, elektroinštalácií a pod.).
 

O Združení EPS SR

Združenie vzniklo v roku 2005 s cieľom podporovať rozvoj dopytu po penovom polystyréne, podieľať sa na príprave noriem a legislatívnych opatrení, kontrolovať a zlepšovať kvalitu výrobkov z EPS, poskytovať konzultácie v oblasti spracovania a montáže výrobkov z EPS a podieľať sa na úsporách energie.

Združenie EPS SR má 11 členov, je v ňom aj zástupca Plastics Europe Brusel. Členovia združenia pokrývajú približne 70 perc. slovenského trhu s penovým polystyrénom, sú to výrobcovia EPS dosiek a ďalšie spoločnosti a odborníci z oblasti penového polystyrénu, ktorí pôsobia v SR. Združenie úzko spolupracuje s príbuznými profesijnými organizáciami, so školami, s výskumnými pracoviskami, so štátnymi inštitúciami a s mnohými odborníkmi z rôznych odborov. Je tiež členom EUMEPS – Európskeho združenia výrobcov penového polystyrénu.

Autorka je predsedníčkou Združenia EPS SR