Dobrá akustika znižuje opakované hospitalizácie až o 56 perc.

20.05.2021, Kristína Matúšek | Materiály, technológie, konštrukcie

Slovensko plánuje v nasledujúcich rokoch investovať do modernizácie zdravotníckych zariadení takmer 1,5 miliardy eur. Okrem zlepšenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti je tak šanca znížiť aj počet hospitalizácií a spotrebu liekov. Aj na tieto parametre má vplyv nemocničné prostredie.

Vedecké štúdie potvrdzujú, že na pacientov má vplyv aj to, či sa zotavujú v dobrom alebo nevhodnom zvukovom prostredí. Podľa prieskumu na stovke pacientov s bolesťami hrudníka vo švédskom meste Huddinge po uplynutí troch mesiacov potrebovalo opakovanú hospitalizáciu o 56 percent osôb menej.

"Počas uzdravovania hrajú dôležitú úlohu odpočinok a spánok, pre ktoré je potrebné čo najpokojnejšie prostredie. V nemocničných izbách býva však úroveň hluku vyššia. V záujme vysokých nárokov na hygienu sa tu používajú prevažne tvrdé materiály ako kov a drevo, čo spôsobuje, že hluk nemá čo pohlcovať, preto sa odráža a šíri v priestore. To znemožňuje kvalitný odpočinok," vysvetľuje Peter Petraško zo spoločnosti Ecophon.

Podľa spomínanej štúdie stačilo nainštalovať stropy pohlcujúce hluk a pacientom, ktorí mali problémy s krvným tlakom a vysokým pulzom, klesli tieto hodnoty až o 24 perc. Chorí sa v takomto prostredí lepšie zotavovali a menej ich v ďalších mesiacoch vyžadovalo opätovnú hospitalizáciu. Pacienti potrebovali aj menej liekov (o 67 perc.).

Vyššie riziko poškodenia sluchu

Hluk má negatívny vplyv aj na predčasne narodené deti. "Tie sú osobitne citlivé na hlasné zvuky, pretože ich mozog stále rastie. K zvukovej pohode bábätkám nepridáva ani inkubátor, ktorý vibruje ako bubon a zosilňuje tak zvuky prichádzajúce z vonkajšieho prostredia," vysvetľuje Johannes Van den Berg, špecialista na starostlivosť o novorodencov z fakultnej nemocnice v meste Umeå na severe Švédska. To môže mať vzhľadom na ich krehký zdravotný stav závažné dôsledky vrátane krvácania do mozgu.

Predčasne narodené deti sú často vystavené hladinám hluku až okolo 90 decibelov (dB). "To je ako mať zapnutý vysávač meter od ucha. A to stále hovoríme len o 80 dB," pokračuje P. Petraško. Štúdie potvrdili, že na oddeleniach neonatologie je priemerná hluková hladina výrazne vyššia ako maximálna hodnota 45 dB, ktorú odporúča Americké združenie pediatrov. V prípade týchto detí je riziko trvalého poškodenia sluchu niekoľkonásobne vyššie ako u iných detí. Zlepšenie akustického prostredia je preto kľúčové.

Menej lekárskych pochybení

Akustická štúdia švédskej nemocnice Hvidovre potvrdila aj zníženie rizika lekárskeho pochybenia po zlepšení akustických podmienok na operačnej sále. "Operačné sály patria medzi priestory, kde komunikáciu výrazne ovplyvňuje hluk lekárskych prístrojov, pre ktoré sa reč personálu stáva menej zrozumiteľnou," vysvetľuje P. Petraško. Rovnaké výsledky ako v nemocnici Hvidovre zaznamenali aj po rekonštrukcii operačných sál v Malmö.

V ortopedických operačných sálach bol nainštalovaný strop pohlcujúci zvuky, ktorý pokrýval až 85 perc. jeho plochy. Výsledkom bolo výrazné zníženie dozvuku. Zlepšila sa aj jasnosť reči, čo minimalizuje nedorozumenia.

Ilustračné foto: Shutterstock