Slovensko musí dobehnúť Európu v bezpečnom odstraňovaní azbestu

30.09.2024, Martin Múdry | Materiály, technológie, konštrukcie

V snahe o efektívnejšie a bezpečnejšie odstraňovanie azbestu sa v septembri 2024 uskutočnil spoločný workshop Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve a fínskeho združenia SAP RY.

Experti z oboch krajín porovnávali slovenské a európske postupy a štandardy v tejto oblasti. Na stretnutí v Bratislave sa zúčastnila aj odborná zástupkyňa z Českej republiky, čo prispelo k širšiemu pohľadu na prerokúvanú tému. Dôvodom akcie bola najmä naliehavosť problematiky azbestu v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou verejných budov v rámci európskeho úsilia o klimatickú neutralitu do roku 2050. Predpokladá sa, že práve v týchto budovách je najväčšia koncentrácia tohto nebezpečného karcinogénneho materiálu.

V Európe majitelia budovy o azbeste vedia

Zástupcovia Európskej únie upozornili, že Slovensko má pri odstraňovaní azbestu rezervy predovšetkým

• v chýbajúcich povinných preddemolačných a predrekonštrukčných prieskumoch starých verejných budov,
• v nedostatočnom dohľade nad sanačnými prácami pri odstraňovaní azbestu.

V súčasnej slovenskej legislatíve táto požiadavku zatiaľ nie je, čo vystavuje riziku zdravie pracovníkov i verejnosti. „V európskych krajinách je bežné, že majitelia budov majú vypracovaný prieskum na výskyt azbestu vo svojom objekte,“ uviedol počas diskusie na workshope Kai Salmi, zástupca fínskej asociácie pre sanáciu azbestu a prachu SAP RY a člen predstavenstva Európskeho dekontaminačného inštitútu EDI.

Sanáciu treba kontinuálne sledovať

Kľúčom k bezpečnej likvidácii sú nezávislé kontroly účinnosti sanácie azbestu počas realizačných prác. Dohľad vykonaný akreditovaným inšpekčným orgánom je komplexnou previerkou, ktorá sa týka všetkých aspektov odstraňovania azbestu. Cieľom je kontinuálne si overiť, že všetky práce sa robia správne a že pri sanácii azbestu nedochádza k žiadnym odchýlkam od schváleného technologického postupu.

„Likvidácia azbestu je vysokoodborná činnosť, ktorá vyžaduje špeciálne znalosti aj skúsenosti a v neposlednom rade technologické vybavenie. Nesprávne vykonaná sanácia vedie k úniku azbestových vlákien a ohrozuje zdravie pracovníkov na stavbe a všetkých ľudí v okolí,“ vysvetlila Zoja Guschlová, nezávislá súdna znalkyňa so špecializáciou na azbest v Českej republike a podpredsedníčka České asociace pro odstranění azbestu.

Sú pripravení pomôcť vláde

Na riešení týchto nedostatkov aktívne pracuje sekcia likvidácie azbestu v rámci slovenskej Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (A.P.O.H.), ktorú tvoria spoločnosti Dilmun System, Kovomat Slovakia, Montes company a Ronar. Sekcia spolupracuje s Ministerstvom životného prostredia SR, kde na pôde pracovnej skupiny presadzuje zavedenie najlepších európskych postupov.

„Zdravie a bezpečnosť pracovníkov a verejnosti by mali byť našou hlavnou prioritou. Prijatím prísnejších predpisov a zavedením overených postupov môže Slovensko docieliť, aby sa odstraňovanie azbestu vykonávalo bezpečne a efektívne,“ zdôraznil Tomáš Pašovič z firmy Dilmun System, zástupca sekcie odstraňovania azbestu v A.P.O.H.

Na základe odporúčaní z workshopu od zástupcov Európskej únie sú členovia A.P.O.H. plne pripravení poskytnúť slovenskej vláde a príslušným ministerstvám potrebnú odbornú súčinnosť pri implementácii týchto opatrení do legislatívy SR:

• Povinné preddemolačné a predrekonštrukčné prieskumy na azbest odborne spôsobilými subjektmi.
• Prísnejšie požiadavky na školenie pracovníkov vykonávajúcich sanáciu azbestu.
• Dôsledné vynucovanie používania osobných ochranných prostriedkov.
• Systém nezávislých kontrol dodržiavania bezpečnostných štandardov pri sanácii azbestov.

Harmonizácia slovenskej legislatívy s európskymi štandardmi v oblasti azbestu prispeje k ochrane zdravia občanov, skvalitneniu životného prostredia a budovaniu udržateľnejšej budúcnosti pre Slovensko.

Autor je výkonným riaditeľom A.P.O.H.

Foto: Dilmun System, iStock, A.P.O.H.