Solárne kolektory s podporou štátu by znížili zraniteľnosť Slovenska

20.03.2014, Štefan Kuča | Správy zo stavebníctva

Krymská kríza a s ňou súvisiace ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska znovu ukázali, že slovenskí politici sa dostatočne nepoučili zo zastavenia dodávok plynu z Ruska zo začiatku roku 2009.

Závislosť Slovenska od ruských energetických dodávok sa za posledné roky nezmenila a rovnaký je aj prístup k obnoviteľným zdrojom energie (OZE).

Namiesto ozajstnej podpory tých OZE, ktoré sú skutočne prínosom, Slovensko vytrvalo lobuje v Európskej únii za zníženie svojho podielu OZE na celkovej výrobe energií, argumentuje Alfréd Gottas, technický riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov Thermo|Solar Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom. Hrozba zastavenia dodávok energií z Ruska podľa neho opäť ukázala, že pretrvávajúca jednostranná orientácia v energetických zdrojoch na tento trh je zraniteľná a riziková. Blokuje aj možnosť realizovať naozaj efektívne sankcie voči Rusku, keď druhej strane stačí otočiť kohútikom a stredná Európa a Balkán majú obrovský problém.

Obnoviteľné zdroje na chvoste záujmu

"Preto je zarážajúci a nepochopiteľný prístup slovenských politikov k tomu, že nepodporujú tie OZE, ktoré sú vhodné pre občanov, a nielen pre vybrané skupiny podnikateľov v energetike. Kým na predražené fotovoltické elektrárne doplácajú všetci spotrebitelia v konečných cenách elektriny, na efektívnejšie solárne kolektory vyrábajúce teplo sa peniaze stále nenašli," hovorí A. Gottas.

Poznamenáva, že sa pripravuje program využitia OZE zo zdrojov EU zhruba za 100 miliónov eur. Ten sa však bude týkať najmä fotovoltických panelov a tým sa z väčšej časti stane prostriedkom na transfer európskych dotácií do pokladníc čínskych výrobcov.

Šum okolo panelov z Číny vyfučal

Rozhodujúca časť fotovoltických panelov (PV panelov) predaných na Slovensku pochádza z Číny, vysvetľuje A. Gottas. V Európe prežíva už iba jediný veľký producent fotovoltických panelov, ostatní nevydržali cenový tlak čínskych výrobcov. Konkurencia čínskych fotovoltických panelov je aj preto taká veľká, že Čína ich vyrába obrovské množstvá a u nich sa nestavajú veľké elektrárne na lúkach ako v Európe.

"Preto Čína potrebuje prebytok panelov umiestniť kamkoľvek a vláda subvencuje čínsky export za cenu udržania zamestnanosti. Samozrejme, opačné dôsledky na zamestnanosť to má v Európe. Veľký šum okolo zavedenia antidumpingových ciel na fotovoltické panely z Číny vyfučal pod vplyvom možných následkov na predaj francúzskych vín a nemeckých áut v Číne. Podobne zrejme dopadnú aj reči o sankciách voči Rusku, za jeho postoj voči kríze okolo Krymu," prirovnáva A. Gottas.

Prečo sú solárne kolektory efektívnejšie

V Európe ešte stále existuje veľký počet výrobcov slnečných termických kolektorov, ktorí konkurenčnému tlaku odolávajú kvalitou. Pritom využívanie solárnych kolektorov na výrobu tepla je oveľa efektívnejšie v porovnaní s fotovoltickými panelmi, ak sa využívajú na rovnaký účel.

"Pre rovnaké množstvo vyrobenej energie na jeden meter štvorcový termického kolektora potrebujeme približne 4 m² fotovoltických panelov. Pritom teplo sa podstatne ľahšie a lacnejšie akumuluje než elektrina a je využiteľné, aj keď slnko nesvieti," poznamenáva A. Gottas.

Slovensko má preto podľa neho jedinečnú šancu znásobiť výrobu energie z kolektorov s využitím podpory z EÚ práve v tomto období hroziacej energetickej krízy. Pretože slnečné kolektory sú predovšetkým lokálny zdroj, nevyžadujú žiadne investície do rozvodnej sústavy ako fotovoltické panely. Ich kúpou občan podporuje predovšetkým európskych výrobcov.

Rakúsko vs. Slovensko

Ako príklad uvádza Rakúsko, ktoré je len o málo väčšie ako Slovensko a má aj trochu viac obyvateľov.

"V Rakúsku 4,108 milióna m² kolektorov vyrobí približne 5,4 mil. gigaloulov (GJ) energie ročne. Na Slovensku 147-tisíc m² kolektorov vyprodukuje zhruba 185-tis. GJ energie, pri predpokladanom výkone 350 kilowatthodín na meter štvorcový kolektorovej plochy ročne. Rakúšania teda vyrobia takmer 30-násobne viac energie zo slnečných kolektorov ako Slovensko. Zjednodušene sa dá povedať, že Rakúšania ušetria ekvivalent okolo 160 mil. metrov kubických zemného plynu, Slovensko len niečo vyše 5 mil. metrov kubických plynu. Keby sme na tom boli podobne ako Rakúšania, potrebovali by sme o 155 mil. metrov kubických ruského plynu menej. To sú už čísla zaujímavé pre energetickú bezpečnosť štátu," tvrdí A. Gottas.

Aj pri porovnaní inštalovanej plochy kolektorov podľa neho vyzerá slovenských necelých 30 m² na tisíc obyvateľov ako nepodstatných. Veď v Rakúsku pripadá na tisíc obyvateľov takmer 500 m² kolektorov a na Cypre dokonca 800 m² na tisíc obyvateľov.

"Dotácie na obnoviteľné zdroje nevyriešia celkovú energetickú potrebu Slovenska. Ale pomôžu aspoň tým občanom, ktorí chcú, aby boli nezávislí od dodávok zemného plynu a zároveň sa správať ekologicky. Popritom by v tomto odvetví našlo prácu niekoľkotisíc ľudí. Štát by už mal konečne zvážiť geopolitické riziká z orientácie na Rusko a prestať ignorovať, že najlacnejšia energia je energia ušetrená a tá je najekologickejšou. OZE nezabezpečia všetku potrebnú energiu, ale výrazne môžu znížiť závislosť od zahraničných dodávok a prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Slovenska," dodáva A. Gottas.

Foto: Thermo|Solar Žiar