Reklamácie? Slováci sa poväčšine zdráhajú domáhať sa svojich práv

25.05.2016, Michal Račko | Správy z firiem

S reklamovaním akéhokoľvek kúpeného tovaru má za minulý rok skúsenosť každý druhý Slovák. Ak však Slováci neboli spokojní s poskytovanými službami, zväčša nad tým mávli rukou a nechali to tak.

Len štyri percentá Slovákov za dvanásť mesiacov reklamovali vlani nejakú službu. Ak sa už na to odhodlali, najviac oficiálnych sťažností bolo na mobilných operátorov a poštové služby. Tovar reklamujú vždy, keď si myslia, že na to majú právo. Siedmi z desiatich ho pritom vrátia aj pár dní pred skončením záruky. Nespokojných zákazníkov najčastejšie od reklamácie odrádza neistota, či uspejú. Pre spoločnosť Home Credit to v marci 2016 zistil prieskum agentúry Stem/Mark na vzorke 510 respondentov.

Odlepená podrážka? To musím reklamovať!

Ak nie si s niečím spokojný, ozvi sa! Tak sa to bežne robí vo svete. A čo u nás? Ani na Slovensku už nemáme problém vrátiť nekvalitné oblečenie, elektroniku či poškodený spotrebný tovar. Skúsenosť s reklamáciou ľubovoľného tovaru má za minulý rok 46 perc. Slovákov. Na zle ušitú bundu, rozlepenú topánku či pokazený televízor sa prídeme do obchodu sťažovať vždy, keď máme pocit, že sme v práve.

"Pri reklamovaní tovaru nastal jednoznačný pokrok. Slováci sa v tom emancipujú a trvajú na kvalite, za akú si zaplatili. Prieskum ukázal, že ani staršia generácia nemá problém ozvať sa a žiadať nápravu," konštatuje ombudsman klientov Home Creditu Jan Holoch.

Tovar reklamujeme aj o 5 minút 12

Na cene tovaru pritom vo väčšine prípadov ľudom nezáleží. Len 12 perc. oslovených povedalo, že berú do úvahy hodnotu tovaru, ktorý hodlajú reklamovať. Ak za nejakú vec zaplatili menej ako 20 eur, neoplatí sa im do toho investovať čas ani úsilie. Kedy ľudia kúpili reklamovanú vec, taktiež nehrá vo väčšine prípadov až takú podstatnú úlohu. Siedmi z desiatich respondentov totiž vrátia tovar aj na poslednú chvíľu, kým je ešte v záručnej lehote.

Pri službách sú Slováci benevolentní

Často si to ani neuvedomujeme, ale ustavične využívame nejaké služby, či už je to pripojenie na internet, obed v reštaurácii, splácanie úveru v banke alebo nám kuriér doručí zásielku. Platíme za to rovnako ako v predajni za značkové džínsy alebo nový počítač. Výsledky prieskumu však jasne ukázali, že pri nekvalitných či nefungujúcich službách sme oveľa benevolentnejší.

"Napríklad pri pôžičke si ľudia často nechajú vnútiť aj bežný úver, poistenie alebo kreditku. Nezriedka sa neozvú, keď musia uhrádzať nezmyselné poplatky, trebárs za poskytnutie úveru alebo jeho predčasné splatenie. Podobne sa nechajú pritlačiť k podpísaniu nevýhodnej zmluvy bez toho, aby si ju poriadne mohli prečítať. Na toto by si mali dávať oveľa väčší pozor," pripomína J. Holoch.

Ozvali sa len štyria zo sto Slovákov

S reklamáciou nejakej služby majú za posledný rok osobnú skúsenosť len štyria zo sto Slovákov. V Českej republike je to dokonca ešte menej, službu tam reklamovali len 3 perc. oslovených. Keď už Slováci zo služieb niečo reklamujú, tak ide predovšetkým o ponosy na mobilných operátorov, potom na poštové a doručovacie služby, nasledujú sťažnosti na jedlo a obsluhu v reštauráciách a zlé vyúčtovanie za energie.

Často "plačeme na nesprávnom hrobe"

Množstvo ľudí, ktorí sú nespokojní, kompetentných na problém neupozorní. Najčastejšie sa zveria akurát tak blízkej osobe a tým sa to pre nich končí. Prieskum odhalil, že 44 perc. Slovákov sa za posledné dva roky neozvalo, hoci mali na reklamáciu tovaru alebo služby evidentné právo. Najčastejšie pritom argumentovali tým, že neverili v uznanie reklamácie alebo si neboli istí, či sú v práve. Iných odradila neochota zamestnancov, nedostatok času, obavy z hroziaceho konfliktu. Ďalší sa zase hanbili ozvať alebo im jednoducho chýbal doklad o zaplatení.

Foto: Shutterstock