Prvé rozpočítavanie tepla podľa nových pravidiel: čo sa zmenilo?

19.08.2024, Tomáš Chramosta | Úsporné bývanie, energie

Slovensko má za sebou prelomovú zmenu v podobe nového rozpočítavania nákladov za dodané teplo. V priebehu mája t.r. dostali obyvatelia bytov do poštových schránok sumár rozpočítania podľa novej vyhlášky.

Ako slovenské domácnosti prijali legislatívnu novinku? Aké sú najčastejšie chyby, ktorých sa koncoví spotrebitelia dopúšťajú? A dokázal nový spôsob rozpočítavania zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie nákladov na teplo? To všetko vysvetľuje vo svojom komentári Jana Majeríková Bullová, vedúca oddelenia rozpočítavania zo spoločnosti Enbra, ktorá pôsobí v sektore technického zariadenia budov.

Cieľom spravodlivejšie rozdelenie nákladov

Hlavným cieľom vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR bolo zaviesť spravodlivejšie rozdelenie nákladov na vykurovanie a teplú vodu. Celkové náklady tvoria dve hlavné zložky – základná a spotrebná. Predošlá vyhláška odporúčala pri vykurovaní pomer 60:40 v prospech základnej zložky.

Vlastníci bytov sa však mohli dohodnúť inak a pomer týchto dvoch zložiek zmeniť. Veľmi často sa stávalo, že sa presadil pomer 20 percent základnej zložky, čo spôsobovalo obrovské rozdiely v platbách pre jednotlivé byty. A to sa od tohto roku zmenilo.

Nové pravidlá vzbudili aj nevôľu

Nové pravidlá pre rozpočítavanie tepla nastavili základnú zložku na minimálnu hodnotu 30 perc. s následnou podmienkou, že rozdiel najvyššej a najnižšej platby na meter štvorcový bytu nebude viac ako 2,5-násobný. Tento nový princíp prepočtu vyvolal značnú nespokojnosť zo strany správcov objektov aj spoločenstiev vlastníkov bytov.

"Tí neboli spočiatku stotožnení so zmenami a po prvom rozpočítavaní nás zahrnuli množstvom otázok aj samotní vlastníci. Nesmieme však zabúdať na to, že sa vďaka tomuto kroku v prvom rade znížili rozdiely v nákladoch na teplo medzi jednotlivými bytmi," hovorí J. Majeríková Bullová.

Zmena podstatne pomohla širokému spektru obyvateľov, od starších ľudí cez dlhodobo chorých až po mladé rodiny – najmä oni pocítili tento problém oveľa viac ako ich susedia. V predchádzajúcich rokoch totiž neboli dostatočne zohľadnené prechody tepla medzi samotnými bytmi ani jeho straty pri distribúcii. Bytový dom podľa J. Majeríkovej Bullovej je vykurovaný ako celok, tak to treba vnímať.

Čo všetko bolo treba upraviť

"Mnohí správcovia sa na nás obracali so žiadosťou o pomoc pri aplikovaní novej vyhlášky, keďže nie všetky situácie možno jednoznačne zahrnúť do legislatívy. Napríklad v minulosti vznikali rozličné nevhodné zásahy do vykurovania objektov, ktoré neboli adekvátne vyhodnotené," pokračuje J. Majeríková Bullová.

Počas prechodu na legislatívne novinky nastali aj komplikácie. Bolo treba spracovať veľké množstvo rozpočítavaní po celom Slovensku, čo nebola jednoduchá záležitosť. Zmena vyhlášky bola naozaj prelomová. V prvom rade išlo o podstatné zásahy do softvéru, ktorý sa používa na výpočty jednotlivých postupov pre celkové rozpočítanie.

Jednou z hlavných úloh bolo zapracovať výpočty podielu špecifických nákladov, nové vzorce na výpočet náhradných spotrieb a vyhodnotiť kombinácie situácií, ktoré môžu nastať. Časovo náročné bolo nielen testovanie všetkých nových procesov a správnosti výpočtov, ale aj dopĺňanie databázy a vyhodnocovanie dát.

Správcovia objektov navyše museli doplniť ďalšie informácie týkajúce sa napríklad evidencie bytov s individuálnym vykurovaním, kde sa tiež menil spôsob výpočtu, začali sa vo väčšej miere podieľať na rozratúvaní nákladov. Pomerne často sa stávalo, že správcovia nedokázali včas dodať potrebné podklady, čo proces výrazne spomaľovalo.

Problém s prázdnymi bytmi

Súdiac podľa reakcií sa ukázalo, že veľa spotrebiteľov stále nevie, ako efektívne zaobchádzať s vykurovacou sústavou. Mnohí z nich si neuvedomujú, že aj v neobývaných bytoch treba teplotu v izbách temperovať správnym nastavením termostatických hlavíc. Na opätovné vyhriatie podchladenej miestnosti treba viac energie a celý proces potom zákonite stojí viac peňazí.

Ak majiteľ svoj neobývaný byt nevykuruje vôbec, podchladzujú sa okolité byty a susedia musia vynaložiť viac tepla na vyhriatie svojich priestorov, ako keby bol byt temperovaný. Ak je vykurovanie v bytoch efektívne, teda každý sa podieľa na vykurovaní, aj rozpočítavanie nákladov medzi jednotlivé byty bude spravodlivejšie a nebude dochádzať k extrémnym rozdielom v platbách.

"Napriek počiatočným technickým či administratívnym komplikáciám sa podarilo urobiť všetko potrebné na to, aby každý dostal rozpočítavanie nákladov na teplo od našej spoločnosti včas. V kalendárnom roku 2024 sme sa dočkali prelomovej zmeny, ktorá prináša predovšetkým férové rozdelenie nákladov na teplo medzi jednotlivé bytové jednotky, čo môže prispieť k zlepšeniu životnej situácie tisícom obyvateľov," dodáva J. Majeríková Bullová.

Foto: Shutterstock, Enbra