Priemerná hrúbka zateplenia stúpla za desať rokov dvojnásobne

06.10.2015, Ingrid Kántorová | Budovy

Zatepľovanie sa na Slovensku oproti ostatným krajinám strednej Európy rozbiehalo pomalšie. V posledných rokoch sa však energetická efektívnosť novostavieb i rekonštrukcií v SR výrazne zvýšila.

Bytové domy na Slovensku sa začali zatepľovať približne v roku 1992, uvádza Združenie pre zatepľovanie budov. Podľa odborného odhadu združenia bolo do roku 2014 zateplených 484 517 bytových jednotiek v bytových domoch a 340 415 v rodinných domoch. To predstavuje pri bytových domoch zhruba 52 percent a pri rodinných 33,7 perc. z celkového počtu zaznamenaného pri poslednom sčítaní ľudu v 2011.

Technická úroveň zateplenia je však veľmi odlišná. Kým do roku 2005 bola priemerná hrúbka tepelnej izolácie 5-6 centimetrov, dnes je to 10 až 12 cm. "Do roku 2002 boli legislatívne požiadavky na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla na takej nízkej úrovni, že technický stav budovy dokázala zlepšiť aj minimálna hrúbka tepelnej izolácie," vysvetľuje Miroslav Zliechovec, produktový manažér v spoločnosti Knauf Insulation.

Domy zrelé na opätovnú obnovu

Zatepľovanie budov v rokoch 1992-2005 sa však často realizovalo bez primeranej projektovej prípravy a s nedostatkom skúseností, zaostávala aj kvalita zhotovovania. Používala sa malá hrúbka zateplenia, akou sa nedosiahli ani požiadavky platné v tom čase. Mnohé budovy zateplené do roku 2005 sú preto dnes zrelé na opätovnú obnovu.

Združenie pre zatepľovanie budov odhaduje, že do roku 2005 sa zateplilo približne 20 perc. rodinných domov a 24 perc. bytových jednotiek v obytných budovách. Pred majiteľmi domov zateplených pred vyše desiatimi rokmi sa tak vynára otázka, ako opätovnú obnovu vykonať. Podľa Ivana Pauera, prezidenta Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb SASDARS, majú majitelia dve možnosti.

"Dá sa doplniť jestvujúce zateplenie o hrúbku 50 až 100 milimetrov tepelnej izolácie alebo odstrániť pôvodné zateplenie a nahradiť ho novým," hovorí I. Pauer. Prvý variant pokladá sa ekonomicky výhodnejší, riziko je však v kvalite a montáži pôvodného zateplenia. Druhá možnosť je síce finančne a technicky náročnejšia, no má výhodu v tom, že vlastníci domov majú príležitosť kvalitnej realizácie zateplenia pri dodržaní moderných technologických postupov s perspektívou splniť tepelnotechnické požiadavky roku 2021.

Kvalita tepelnej izolácie sa zlepšuje

Rozdiely v stavebnej praxi pri zatepľovaní na Slovensku sme v posledných desiatich rokoch zaznamenali nielen v súvislosti s hrúbkou zateplenia, ale aj pri kvalite použitej tepelnej izolácie. Tepelnoizolačné vlastnosti materiálov charakterizuje predovšetkým súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda (ƛ).

Do roku 2005 sa bežne používali tepelné izolácie s výpočtovou hodnotou ƛ v úrovni 0,041 - 0,044 W/(m².K). Dnes je táto vlastnosť vďaka novým výrobkom v intervale 0,034 až 0,036 W/(m².K). Hodnota sa posunula smerom nadol zhruba o 30 perc., efekt pri zateplení je však oveľa väčší.

"Dnešným trendom je využívanie tepelnoizolačných materiálov s lepšími parametrami, čo umožňuje dosiahnuť priaznivejší energetický štandard budovy pri nižšej hrúbke tepelnej izolácie," poznamenáva M. Zliechovec. Tento posun ovplyvnili zmeny v legislatíve, ale aj osvetová činnosť viacerých inštitúcií, najmä Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB), Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, Technického a skúšobného ústavu stavebného, Združenia pre zatepľovanie budov alebo SASDARS.

Dôležitá informácia v predstihu

Technickú úroveň obnovy budov jednoznačne ovplyvnili nové právne predpisy, najmä zákon 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a zákon 300/2012 Z.z., ktorým bol pôvodný zákon novelizovaný a vydaná bola nová súvisiaca vyhláška. Zvýšenie záujmu o zatepľovanie budov v posledných desiatich rokoch podnietil aj Vládny program zatepľovania a podpora zo štátneho rozpočtu. Podľa evidencie ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa na zatepľovanie budov poskytujú úvery zo ŠFRB a z Programu rozvoja bývania od roku 1996, najvyššie sumy sa však na bývanie vyčlenili v rokoch 2005-2009.

Podľa technickej normy STN 73 0540-2 platnej od 1. januára 2013 je naplánované postupné zvyšovanie požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti budov do roku 2021. Najbližším medzníkom je 1. január 2016, keď sa má požadovaná tepelná ochrana budov opäť zvýšiť. Pripravovaná zmena požiadaviek bola teda zverejnená s viac ako trojročným predstihom.

"Určenie zodpovedajúcej hrúbky tepelnej izolácie je individuálne podľa typu a vlastností konštrukcie. Ako príklad môžem uviesť murivo z dierovanej tehly s hrúbkou 375 mm. Do roku 2015 by bola na zateplenie takéhoto muriva postačujúca hrúbka tepelnej izolácie 80 mm, od roku 2016 bude potrebná 120 mm a v roku 2021 sa zvýši na 210 mm v prípade, ak má súčiniteľ tepelnej vodivosti tepelnej izolácie hodnotu 0,041 W/(m².K)," dodáva M. Zliechovec z Knauf Insulation.

I. Pauer odporúča, aby projektanti a vlastníci domov rozmýšľali do budúcnosti a uvažovali už dnes s hrúbkami tepelnej izolácie v zateplení obvodového plášťa 150 až 210 milimetrov.

Foto: Bon Žúr