Zatepľovanie sa pre nedomyslený zákon môže výrazne predražiť

14.05.2016, Ingrid Kántorová | Budovy

Nový parlament by mal novelizovať zákon o miestnom poplatku, inak sa obnova a zatepľovanie budov predražia o tisíce eur. Na nápravu zostáva ešte šesť mesiacov, keďže zákon o miestnom poplatku za rozvoj nadobudne účinnosť 1. novembra 2016.

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj schválila Národná rada SR v novembri 2015. Výšku poplatku od 10 do 35 eur za meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby majú určiť mestá a obce. Poplatok, ktorého účelom je financovať výstavbu verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami, sa však má týkať aj obnovy budov – teda zatepľovania. Ak sa zákon dovtedy nezmení, náklady na zateplenie budovy vzrastú o 10-30 percent, varujú odborníci.

"Stavebné úpravy, pod ktoré spadá aj obnova a zatepľovanie budov, nie sú uvedené medzi zákonnými výnimkami z platenia poplatku za rozvoj. Podľa zákona takúto výnimku nemôže udeliť ani samospráva pri určovaní výšky poplatku. Sú len dve možnosti – buď sa v danom meste poplatok za rozvoj bude platiť a v takom prípade aj pri obnove, alebo sa platiť nebude, a teda ani pri novostavbách, čím samospráva príde o prostriedky na výstavbu potrebnej novej infraštruktúry," vysvetľuje Peter Robl, predseda správnej rady združenia Budovy pre budúcnosť.

"Vzhľadom na typické náklady obnovy, napríklad bytových domov, príde zásluhou poplatku za rozvoj k zdraženiu zatepľovania o desiatky percent. Podľa veľkosti bytového domu a jednotlivých bytov to môže byť 700 až 2 500 eur na jednu domácnosť," poznamenáva P. Robl.

Podľa Juraja Suchánka, výkonného riaditeľa Inštitútu urbánneho rozvoja, nezmyselné spoplatnenie prestavieb, ktoré nemenia účel využitia stavieb, vrátane obnovy budov, je v priamom rozpore s dôvodovou správou zákona. Tá zdôvodňovala zavedenie poplatku "tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry".

"Pri obnove budov nevzniká žiadna ďalšia potreba novej infraštruktúry, naopak, znížením energetickej náročnosti budov sa znižujú negatívne účinky budov na okolie," vysvetľuje J. Suchánek. Ako dodáva, túto chybu v zákone pocítia nielen občania pri rodinných domoch či bytovkách, ale aj podnikatelia, ktorým výrazne stúpnu náklady pri rekonštrukciách kancelárskych či výrobných priestorov.

Nová vláda vo svojom programovom vyhlásení deklaruje zámer "pokračovať v politike zlepšovania energetickej hospodárnosti budov (...) a rovnako plánuje pokračovať aj v programe zatepľovania stavieb". Bez novelizácie zákona o poplatku za rozvoj však hrozí, že značná časť peňazí z úverov od Štátneho fondu rozvoja bývania alebo príspevku na zateplenie rodinných domov nebude smerovať do investícií a predlžovania životnosti budov, lež do rozpočtov samospráv.

Foto: Martin Matula