Severný obchvat Banskej Bystrice na ceste R1 odovzdali do používania
Obyvatelia Banskej Bystrice sa konečne dočkali severného obchvatu mesta. V piatok 27. júla ho odovzdala do používania firma Granvia Construction, výstavba trvala vyše 2,5 roka (od septembra 2009).
Pôvodný text o pripravovanom otvorení obchvatu sme nahradili článkom o uvedení tejto časti R1 do prevádzky
Obchvat v celkovej dĺžke 5,67 kilometra je štvrtou, záverečnou časťou rýchlostnej cesty R1, resp. jej terajším východným koncom. Koncesionárska spoločnosť Granvia, a.s., ho prostredníctvom sesterskej firmy Granvia Construction, s.r.o., postavila v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva (Public Private Partnership, PPP). Súčasťou tohto projektu je aj takmer 46-kilometrový úsek R1 Nitra-západ - Tekovské Nemce, ktorý odovzdali do používania 28 októbra 2011 a prevádzkuje ho Granvia Operation, a.s.
Hlavné stavebné práce boli ukončené v máji tohto roku, uvádza Lenka Kubejová, hovorkyňa Granvie Construction (firma patrí do skupiny Eurovia CS). Počas výstavby sa podľa nej vyskytli problémy najmä s rôznorodým podložím pri zakladaní mostných objektov a oporných múrov. "V rámci zemných prác to bolo odťaženie skalného zárezu v lokalite Kačica," vysvetľuje.
Vyburovalo sa takmer 13 kilometrov komunikácií
Celková dĺžka novovybudovaných komunikácií obchvatu vrátane križovatkových vetiev je takmer 13 kilometrov. V určitých mesiacoch, predovšetkým v roku 2010, pracovalo na stavbe 800 až 900 osôb. "Najviac bolo pri výstavbe slovenských podnikov. Hlavnými dodávateľmi prác boli spoločnosti Eurovia SK, a.s., a Stavby mostov Slovakia, a.s.," pokračuje L. Kubejová. Zahraničné firmy podľa nej vykonávali len určité špecializované práce.
Trvanie výstavby komunikácie ovplyvnili aj prekládky inžinierskych sietí, najmä vysokonapäťových a plynových vedení. "Technologicky čas realizácie poznačila aj koordinácia prác so zachovaním a s presmerovaním verejnej dopravy po miestnych a novobudovaných komunikáciách," dodáva L. Kubejová.
Stavalo sa v mimoriadne stiesnených podmienkach
Spracovateľom všetkých stupňov projektovej dokumentácie (na realizáciu stavby, na stavebné povolenie, skutočného vyhotovenia stavby a na zmenu stavby pred dokončením) na tento úsek R1 bola spoločnosť Dopravoprojekt, a.s.
"Severný obchvat Banskej Bystrice je najkratšou a zároveň technicky najnáročnejšou časťou tohto PPP projektu. Vedie totiž intravilánom mesta v mimoriadne stiesnených podmienkach, navyše trasa cesty v priestore vrchu Kačica prechádza aj ponad železničný tunel," vysvetľuje Gabriel Koczkáš, generálny riaditeľ Dopravoprojektu.
Na obchvate je 19 nových a päť zrekonštruovaných mostov, štyri mimoúrovňové križovatky (Kostiviarska, Rudlová, Bánoš, Cementáreň), 20 oporných a zárubných múrov v celkovej dĺžke takmer 2,8 kilometra, 14 protihlukových stien, ktoré majú 4,17 kilometra, a dve takmer kilometer dlhé clony proti oslneniu. Najvýznamnejšími objektmi sú križovatky Kostiviarska a Rudlová, každá so siedmimi mostnými objektmi a s dopravou vedenou v troch úrovniach, dodáva Dopravoprojekt.
Čo bude s ťahom na Ružomerok, to sa ešte nevie
Ako po slávnostnom otvorení obchvatu povedal predseda vlády Rober Fico, rýchlostnú cestu R1 využíva dvakrát viac áut, ako sa pôvodne očakávalo. K plánovanému predĺženiu R1 a jej dobudovaniu o úsek z Banskej Bystrice do Ružomberka sa odmietol konkrétne vyjadriť s tým, že si treba počkať na aktualizovaný plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Aktualizácia by mala byť známa najneskôr do konca tohto roku, uviedlo nedávno ministerstvo dopravy.
Možný termín začiatku výstavby predĺženia nespresnil ani minister dopravy Ján Počiatek. "Bude ešte treba prejsť zložitou procedúrou environmentálneho posúdenia, kým sa definitívne vytýči táto trasa," dodal J. Počiatek. Hodnotenie vplyvov predĺženia R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka na životné prostredie sa pritom so súhlasným stanoviskom ministerstva životného prostredia k zámeru výstavby v konkrétnej trase skončilo ešte na jeseň 2010.
Dôležitým prínosom obchvatu je podľa banskobystrického primátora Petra Gogolu aj to, že R1 sa aktuálne končí hneď pri novovybudovanom priemyselnom parku Majer-Šalková. "To je argument, na ktorý sa nám určite podarí nalákať investorov," povedal.
Nehôd na ceste Nitra - Zlaté Moravce výrazne ubudlo
Od uvedenia úsekov Nitra - Tekovské Nemce do predčasného používania vlani v októbri do konca júna tohto roku dostala Granvia od ministerstva dopravy za dostupnosť cesty platby vo výške 12,5 milióna eur.
"Od začiatku novembra 2010 do konca apríla 2011 spôsobili vodiči na ceste I/65 medzi Nitrou a Zlatými Moravcami 42 dopravných nehôd. Jedna osoba zahynula, dvaja ľudia utrpeli ťažké zranenia a 21 bolo ľahko zranených. Po otvorení rýchlostnej cesty Nitra - Tekovské Nemce, za rovnaké obdobie šiestich mesiacov (november 2011 až apríl 2012), sa na ceste I/65 stalo len 11 dopravných nehôd s jedným ľahkým zranením," poukázala Granvia na zvýšenie bezpečnosti na ceste prvej triedy po sprevádzkovaní rýchlostnej komunikácie.
Štát zaplatí Granvii ročne 125 mil. eur a počas 30 rokov má vyplatiť koncesionárovi za výstavbu, prevádzku a údržbu rýchlostnej cesty dovedna 3,92 miliardy eur. Táto suma môže byť upravená v závislosti od dosiahnutia určitej úrovne bezpečnosti až o 2 mil. eur ročne.
Foto: Granvia Construction
Galéria
- Obchvat na R1 otvorili načas a v plánovanom termíne
- SO 213-00, 214-00, pohľad proti smeru staničenia
- SO 211-00, bočný pohľad pohľad na mostný objekt
- SO 101-00, pohľad na vetvy križovatky
- SO 101-00, križovatka Kostivarska, celkový pohľad
- SO 100-00, preložka cesty 1/66 v km 0,700-1,00
- SO 100-00, preložka cesty 1/66 v km 3,800-3,900
- SO 100-00, preložka cesty 1/66 v km 4,300-4,500