Azbest v budovách: Slovensko je medzi najohrozenejšími v EÚ

01.09.2025, Marta Brliťová | Materiály, technológie, konštrukcie

Slovenská rada pre zelené budovy upozorňuje na vážne riziká spojené s výskytom azbestu vo verejných budovách. Podľa údajov Rady Európskej únie je Slovensko šiestou krajinou v EÚ s najvyšším počtom budov s výskytom azbestu.

V súvislosti s potrebou obnovy veľkého počtu nemocníc, škôl či úradov treba podľa odborníkov legislatívne zakotviť povinné predrealizačné prieskumy na zistenie prítomnosti nebezpečných látok, najmä azbestu. Tento karcinogénny materiál sa v minulosti používal najmä pre svoju ohňovzdornosť a nízku cenu. Od roku 2005 je v EÚ jeho používanie zakázané, napriek tomu sú azbestové vlákna stále prítomné vo veľkom množstve budov vrátane tých, ktoré teraz čaká rekonštrukcia financovaná z verejných zdrojov.

Právne vákuum v SR

"Obnovovať verejné budovy bez toho, aby sme poznali riziko výskytu azbestu, je hazardom so zdravím ľudí aj s verejnými peniazmi. V mnohých krajinách EÚ sú predrealizačné prieskumy štandardom, Slovensko však tento krok legislatívne nepodchytilo. Voláme po systémovej zmene, ktorá zaručí, že obnova bude nielen energeticky efektívna, ale aj bezpečná," hovorí Miroslav Zliechovec, člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) a odborný garant pracovnej skupiny Udržateľné verejné budovy.

• Balenie azbestového odpadu

---

 

Dôležité dáta

• Slovensko má približne 15-tisíc verejných budov, z ktorých až 75 percent si vyžaduje rekonštrukciu.
• Podľa odhadov je v budovách na Slovensku priemerne 300 kg azbestu v prepočte na jednu domácnosť. Vo verejných objektoch je azbestu viac ako v domácnostiach.
• Neexistuje centrálny register budov s výskytom azbestu.
• Prieskum prítomnosti azbestu pred rekonštrukciou nie je povinný.

• Ochranné pomôcky pracovníka pri odstraňovaní azbestu

---

 

Európska legislatíva pritvrdzuje

Do 21. decembra 2025 musí Slovensko transponovať novelu smernice 2009/148/ES, ktorá zásadne znižuje limitnú expozíciu pracovníkov azbestu (zo 100- na 10-tis. vlákien/m³) a zavádza nové povinnosti, napríklad meranie ultrajemných vlákien pomocou elektrónovej mikroskopie.

• Stabilizácia azbestu pred sanáciou

---

 

"V praxi vidíme, že sa rekonštruuje bez toho, aby sa vedelo, kde a v akých množstvách sú v objektoch zabudované vysokokarcinogénne materiály s obsahom azbestu. Ide napríklad o tesnenia vzduchotechniky, tmely, bitúmenové strešné krytiny, fasádne panely, podhľady či priečky," vysvetľuje Tomáš Hadzima, odborník na dekontamináciu zo spoločnosti Azbestop by Dilmun system.

Keď sa podľa neho počas prác objaví azbest, nastáva problém. Ide o ohrozenie pracovníkov, predraženie projektu aj časové omeškania. Prieskumy pritom nie sú komplikované a dajú sa urobiť aj počas prevádzky budovy.

"Chýba však legislatívna povinnosť a jednotná metodika, ako tieto prieskumy realizovať. Preto je dôležité robiť prieskumy na výskyt materiálov s obsahom azbestu už v projektovej fáze rekonštrukčných alebo búracích prác," poznamenáva T. Hadzima.

• Ukladanie azbestového odpadu do vriec

---

 

Konkrétnym príkladom z praxe je Prešovská univerzita, kde dodatočný prieskum odhalil materiály obsahujúce azbest, ktoré pred renováciou kampusu neboli identifikované. V tomto prípade išlo o vzduchotechniku, telocvične, bitúmenovú strešnú krytinu a azbestové dosky. Vďaka prieskumu sa zabránilo kontaminácii priestorov, ktoré denne navštevuje približne 8-tis. študentov a pedagógov.

SKGBC preto apeluje na verejné inštitúcie, projektantov a obstarávateľov, aby už dnes dobrovoľne zaraďovali prieskum prítomnosti azbestu do prípravy projektov obnovy, a to ešte pred vyhlásením verejného obstarávania. "Zelená obnova musí byť aj bezpečná. Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu a zároveň chrániť verejné zdravie, nemôžeme zabúdať na environmentálne záťaže minulosti, ako je azbest," dodáva M. Zliechovec.

• Vysávanie priestorov po ukončení sanácie azbestu

---

 

Foto: Azbestop by Dilmun system