Budovu pred horúčavami môže ochrániť vhodné zateplenie

09.08.2016, Ingrid Kántorová | Materiály, technológie, konštrukcie

V posledných rokoch boli na Slovensku mierne zimy, ale naopak, extrémne horúce letá. Pri týchto klimatických zmenách sa čoraz častejšie dostáva do popredia požiadavka ochrany budov pred prehrievaním.

Pri riešení tohto problému môže pomôcť vhodná tepelná izolácia, treba ju však vyberať nielen podľa účinnosti v zime, no sledovať i parametre, ktoré zabezpečia odolnosť proti horúčave. Moderné tepelné izolácie dnes dokážu udržať optimálnu klímu v chladnom období. Je to aj vďaka tomu, že pri väčších mrazoch dokáže vykurovací systém pružne reagovať. Keď teplota vonku klesne, "prikúrime" a regulácia sa snaží teplotu držať na konštantnej teplote. V lete to však prebieha inak. Keď nie je k dispozícii vetrací systém alebo klimatizácia, nedokážeme v interiéri na výkyvy vonkajších teplôt reagovať.

Čo vyjadruje súčiniteľ tepelnej vodivosti λ

"Keď cez deň stúpne teplota v exteriéri nad 30 °C a obvodová stena a strecha teplo nezadržia, interiér sa prehreje a počas krátkeho a mierneho zníženia nočnej teploty sa nestihne ochladiť. Aby sme tomu zabránili, potrebujeme obal budovy s vyššou schopnosťou teplo zadržať, teda akumulovať," vysvetľuje Karol Tužinský, aplikačný manažér v spoločnosti Knauf Insulation.

Tepelné izolácie sa bežne posudzujú podľa parametra súčiniteľ tepelnej vodivosti λ, ktorý sa uvádza v W/m.K. Udáva ju každý výrobca tepelnej izolácie ako hlavný parameter. Čím je toto číslo nižšie, tým izolácia lepšie v zime izoluje. Pri všetkých tepelnoizolačných materiáloch dnes môžeme nájsť hodnoty 0,032 až 0,04 W/m.K, čo je uspokojivý štandard pre úspory tepla v zime. Jednotlivé izolácie majú však aj iné vlastnosti, ktoré si často laik nevšíma, ale pre ochranu pred letným prehrievaním sú kľúčové.

Fázový posun teplotného kmitu

"Odolnosť voči prehrievaniu najviac ovplyvňuje hrúbka, objemová hmotnosť, čiže hustota, a merná tepelná kapacita tepelných izolácií. Od nich závisí množstvo 'uskladneného' tepla, ktoré dokáže zateplenie zadržať," pokračuje K. Tužinský. Zadržané teplo potom vyjadruje veličina fázový posun teplotného kmitu.

Ten udáva čas, za ktorý prejde teplota z jednej strany konštrukcie na druhú, teda zjednodušene čas, za aký sa interiér prehreje na vonkajšiu teplotu. Ideálne je, keď prehriatie, čiže fázový posun, príde po viac ako siedmich hodinách, čo vlastne predstavuje koniec denného slnečného svitu. Vtedy sa už vonkajšia teplota znižuje a budova sa môže ochladzovať.

Najlepšie výsledky pri meraní prehrievania, teda fázového posunu teplotného kmitu, dosahujú z tepelnoizolačných materiálov dosky z lisovanej minerálnej vlny a drevovláknité dosky. Minerálna vlna má však zároveň lepšie tepelnoizolačné vlastnosti v zimnom období. Kritickým miestom budovy býva v lete najmä strecha. Pri izolácii šikmej strechy je potrebné myslieť aj na dostatočnú hrúbku izolácie. Donedávna sa strechy bežne izolovali len medzi krokvami, dnes sú však potrebné aspoň dve vrstvy tepelnej izolácie v celkovej hrúbke najmenej 26 centimetrov.

Zopár praktických rád

"Najvýraznejšie prehrievanie pociťujú užívatelia podkroví s netienenými strešnými oknami. Pri voľbe materiálov by sme mali tiež dbať, aby krytina na šikmej streche nemala tmavú farbu, pretože tá priťahuje slnenčné lúče a dokáže zdvihnúť teplotu povrchu aj o niekoľko stupňov," zdôrazňuje K. Tužinský.

Na prehrievanie interiéru má významný vplyv i výber okien a ich tienenia. Ideálne je zvoliť vonkajšie tienenie vo forme vonkajších žalúzií, roliet alebo markíz, ktoré zabránia kontaktu slnečného žiarenia s konštrukciou okna. V tropických horúčavách je nutné prispôsobiť i režim vetrania. Pri teplotách nad 30 °C je potrebné cez deň okná nechať zatvorené, aby nevpúšťali prehriaty vzduch dovnútra. Odporúča sa zatiahnuť závesy aj žalúzie či rolety a vetrať len na ráno a večer.

Správne využívaná klimatizácia rozhodne ochladeniu interiéru pomôže, neodporúča sa však zapínať ju v noci, pretože by mohla príliš vysušovať sliznice. Pri správne zateplenom a zatienenom dome je však využívanie klimatizácie potrebné približne o polovicu kratšie ako pri budovách s nesprávnou tepelnou ochranou.

Foto: Shutterstock