Environmentálne účinky materiálov pre rodinné domy čoraz dôležitejšie

05.05.2021, Petra Piknová | Materiály, technológie, konštrukcie

Pri voľbe materiálov na výstavbu rodinného dom sa zväčša presadia ich technické vlastnosti. Dôležité sú však aj ich environmentálne účinky, hovorí Marek Kremeň zo Slovenskej rady pre zelené budovy.

Rodinný dom je len taký úsporný a inteligentný ako jeho užívateľ. Platí to aj pri ich návrhu v energetickej triede A0. "Veľmi dobrým príkladom je princíp pasívnych domov. Tie v sebe kombinujú nielen kvalitnú obálku, ale aj zastúpenie obnoviteľných zdrojov, ktoré majú priamy vplyv na zníženie primárnej energie. Zabúdať by sa však nemalo ani na materiály, z ktorých je rodinný dom postavený. Pri nich sa vo väčšine prípadov pozerá len na ich technické vlastnosti, pričom dôležité sú aj ich environmentálne účinky a životný cyklus," uviedol člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) a riaditeľ firmy Exergy Marek Kremeň na odbornom seminári Návrh budov v energetickej triede A0 – časť 4. Rodinné domy.

Rodinny-dom-1-X.jpg

Stavebníctvo vyprodukuje až 30 percent z celkového odpadu v Európe. Mnohé materiály zo starých domov sa môžu recyklovať, ak sa na to prihliada už vo fáze návrhu. Zelené domy sú navrhnuté tak, aby podporili zhodnocovanie a opätovné použitie materiálov ich recykláciou. Znižujú množstvo odpadu počas výstavby, ich užívania, ale aj po ich demolácii.


Progresívne materiály a konštrukcie

Podľa Petra Heydera zo spoločnosti Viessmann je cieľom energetickej certifikácie zníženie energetickej potreby stavieb, a tým aj obmedzenie emisií. "Dnešný trh ponúka široké portfólio stavebných materiálov, konštrukcií a technológii, ktoré tieto kritériá dokážu splniť. Preto sa pri výstavbe a výbere technológii treba rozhodovať zodpovedne a racionálne," poznamenal P. Heyder.

Podľa neho sú takéto nariadenia potrebné, hoci sa často odkláňajú od reality. Dnešná výstavba by mala čo najmenej zaťažovať životné prostredie a mala by vytvárať priestor pre život pre budúce generácie.


Pozornosť energetickej certifikácii

Pred zavedením povinnosti energetickej certifikácie v roku 2008 sa vykonalo veľa práce na vývoji metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti a zatriedenia budov. "Odvtedy sa niektoré aspekty metodiky vyladili. Nemali by sme sa však zastavovať, stále je čo zlepšovať. Prospešné by bolo napríklad zaviesť jednotný kalkulačný nástroj, aby sa zaručila jednotnosť výpočtov odborne spôsobilých osôb. Tento nástroj by mohol integrovať novú sústavu vylepšených európskych noriem, ktoré okrem iného umožňujú aj hodinový krok výpočtu," povedal Michal Krajčík z Katedry technických zariadení budov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Podľa neho si energetická certifikácia budov zaslúži pozornosť vzhľadom na to, akým spôsobom zasahuje do života ľudí a diania vo výstavbe.

"Vonkajšiemu pozorovateľovi diania v sektore výstavby rodinných domov sa môže zdať, že v horizonte posledného štvrťstoročia sprísňovania požiadaviek noriem na energetickú efektívnosť budov aktuálnym dosiahnutím méty A0 vlastne nie je už o čom viac hovoriť a čo riešiť. Pravidlá sú jasne dané, stačí ich dodržiavať. Ide o jednoduché stavby s najjednoduchším spôsobom aplikácie normovej požiadavky či dokonca nad jej rámec, a prípadné 'odchýlky' sú len zanedbateľným podielom z celkového objemu stavebnej produkcie, ktorá tvorí hlavnú environmentálnu záťaž krajiny," doplnil Pavol Pokorný z firmy Pokorny architekti.

Podľa neho je v skutočnosti segment výstavby rodinných domov sférou, kde sa odohráva základný súboj ideí o charakter stavebnej kultúry v našom regióne a predznamenáva budúci vývoj.

Rodinny-dom-2-X.jpg


Slovník udržateľnosti

V žiadnom z ostatných segmentov stavebníctva sa tak vypuklo neprejavuje komplexný interval charakteru stavebnej výroby – od budov v nelegálnych osadách marginalizovaných komunít až po smart high-end riešenia prémiových developmentov v uzavretých kondomíniách.

"Táto skutočnosť, popri konštantnej mediálnej kampani reprezentujúcej gýčovitý stereotyp bývania v rodinných domoch, má primárny vplyv na profesionálov (vrátane laikov, t.j. ich klientov) v danom segmente. Slovník udržateľnosti v segmente rodinných domov sa v hlavnom prúde redukuje na slovo stavajme, na pojmy inteligentný dizajn, energetická efektívnosť, energetická sebestačnosť, zvyšovanie podielu obnoviteľných stavebných materiálov, bezodpadovosť výstavby a prevádzky budov, manažment dažďových vôd, budovanie živých komunít a vytváranie prostredia pre inklúziu urbánnych biotopov, sú viac-menej ignorované," podotkol P. Pokorný.


Slobodný priestor pre tvorcov

Redukcia imperatívu stavajme podľa neho paradoxne vytvára slobodný priestor pre tvorcov, ktorí požiadavky noriem nepovažujú za obmedzenie, ale za príležitosť a výzvu, ako ísť kvalitatívne za ich hranice. P. Pokorný preto v segmente rodinných domov uprednostňuje stavby výlučne na princípe pasívneho štandardu a s čo najväčším podielom obnoviteľného materiálu – dreva.

"Spolu s nespornými benefitmi zvýšenia kvality tak projektovej prípravy (precíznosť detailu), ako aj realizačnej fázy (rýchlosť realizácie), produkcia architektonického ateliéru výrazným spôsobom znížila stopu CO₂ v realizovaných budovách," uzavrel P. Pokorný.

Ilustračné foto: Unsplash

Podobné články