Technické normy a smernice EÚ o energetickej hospodárnosti budov

25.08.2011, Henrieta Tölgyessyová | Normy v stavebníctve

Svet čelí bezprecedentnej energetickej výzve, ktorá je výsledkom vzrastajúcich obáv súvisiacich so zásobami fosílnych palív a jasne rozpoznateľných klimatických zmien.

Spotreba energie v budovách predstavuje okolo 40 percent celkovej spotreby energie vrátane klimatizácie a spotreby energie pre spotrebiče, osvetlenie a ďalšie zabudované zariadenia.

Štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA, International Energy Agency) ukazujú, že dlhodobé 70-percentné obmedzenie spotreby energie v nových budovách vo väčšine krajín OECD (Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) je možné, a to pri nízkych alebo žiadnydatočných nákladoch pre majiteľov.

V niektorých štátoch požiadavky na nové stavby sú bližšie k optimálne najnižším nákladom a možná redukcia je menšia. IEA odhaduje, že celkový realizovateľný potenciál úspor energie renováciou a zásadnou obnovou vo väčšine krajín OECD by bol okolo 50 perc. súčasnej spotreby.

V krajinách s rozvíjajucou sa sa ekonomikou je tento potenciál ešte vyšší, pretože majú nižšiu úroveň efektívnosti v existujúcich budovách. Vplyv výroby a spotreby energie na životné prostredie vyjadruje aj tvorba emisií CO2, čo v rámci EÚ predstavuje 94 perc. z celkovej emisie tohto plynu.
 

O energetickej hospodárnosti budov hovorí smernica 2002/91/ES

Technická normalizácia v oblasti tepelnej ochrany budov, vykurovania, vetrania a osvetlenia je od roku 2002 jednoznačne ovplyvnená potrebami vyplývajúcimi z nutnosti aplikácie smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. Cieľom smernice bolo zabezpečiť zlepšenie energetických vlastností budov, berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj vnútorné prostredie a nákladovú efektívnosť.

Smernica stanovuje požiadavky s ohľadom na všeobecný rámec metodiky na výpočet ucelených energetických vlastností budov; na aplikáciu minimálnych požiadaviek na energetické vlastnosti nových budov; na energetické vlastnosti početných existujúcich budov, ktoré sú pred zásadnou renováciou; a na energetickú certifikáciu budov.

Európska komisia podporila tvorbu spodrobňujúcich dokumentov udelením mandátu Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN) na vypracovanie noriem potrebných na praktické uplatňovanie smernice. K smernici 2002/91/ES bol vydaný mandát M 343, ktorý špecifikuje premietnutie jej požiadaviek do technických noriem.
 

Výbor CEN zastrešuje technické komisie

Európsky výbor pre normalizáciu CEN zastrešuje technické komisie, ktoré spracovali európske normy podporujúce smernicu. Ide o
- CEN/TC 89 Tepelná ochrana budov a stavebných konštrukcií,
- CEN/TC 156 Vetranie budov,
- CEN/TC 169 Svetlo a osvetlenie,
- CEN/TC 228 Vykurovacie systémy v budovách,
- CEN/TC 247 Automatizácia v budovách.

Vznikla prierezová koordinačná skupina CEN/BT WG 173, ktorá sa neskôr transformovala do projektovej komisie CEN/TC 371 Project Committee - Energy Performance of Building project group.

V rámci tejto skupiny odborníkov sa dokončili dva dokumenty: norma EN 15603 Energetická hospodárnosť budov. Celková potreba energie a definície energetického hodnotenia (vydaná v preklade ako STN v septembri 2008) a technická správa CEN/TR 15615 Vysvetlenie všeobecných vzťahov medzi rozličnými európskymi normami a smernicou o energetickej hospodárnosti budov. Zastrešujúci dokument (v preklade vydaná ako technická normalizačná informácia TNI v júni 2010).
 

Súbor noriem slúži ako integrovaná metodika

V relatívne veľmi krátkom čase pripravili experti CEN súbory noriem na pokrytie požiadaviek na vnútorné prostredie budov, výpočty energetickej hospodárnosti pre budovy a systémy vykurovania, chladenia, vetrania.

Súbor noriem predstavuje integrovanú metodiku na výpočet potreby energie na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody, osvetlenia, pasívnych solárnych systémov, integruje pozitívne vplyvy aktívnych solárnych systémov, teplo a elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov, ako aj kvalitu kogeneračných jednotiek. Zjednodušuje odhad environmentálnych dôsledkov a poskytuje údaje na požiadavky ekonomického vyhodnotenia používania jednotlivých systémov.

Podľa európskych noriem sa na národnej úrovni stanovila metodika výpočtu energetickej efektívnosti, ako aj minimálne charakteristiky nových a obnovovaných budov. Normy tiež stanovili rámec na postup energetickej certifikácie budov, náležitosti certifikátu a aj inšpekcie kotlov a klimatizačných zariadení. Vo viacerých normách sa vyskytovali články s možnosťami voľby na národnej úrovni, aby sa vyhovelo viacerým úrovniam potrieb.
 

Spôsob používania európskych noriem sa v jednotlivých krajinách líši

Situácia v členských štátoch bola v čase preberania noriem rôzna – niektoré mali skúsenosti s hodnotením budov, iné nemali žiadne. Väčšina členských krajín však nemala skúsenosti s integrovanou metodikou v stavebných predpisoch.

Spôsob používania európskych noriem sa v jednotlivých štátoch líši. Každá členská organizácia CEN je povinná zaviesť európske normy po ich vydaní do svojich sústav noriem do stanoveného času (šesť mesiacov od ich sprístupnenia z CEN). Niektoré krajiny si z pohľadu CEN zvolili neprípustnú cestu a časti textov noriem priamo kopírovali do svojich právnych predpisov.

Vykonávacia vyhláška k zákonu č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov, pôvodne č. 625/2006 Z.z., od 1. októbra 2009 nahradená vyhláškou č. 311/2009 Z.z., obsahuje odkazy pod čiarou na technické normy. Legislatívny predpis, ako je vyhláška, nemá obsahovať priame technické postupy, stanovuje len rámec požiadaviek a okrajové podmienky.

Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN) vydal v rokoch 2004 až 2008 celý súbor noriem, časť z nich v prvej etape oznámením na priame používanie a neskôr, po spracovaní prekladu, aj prekladom.

Texty noriem a návrhov noriem v čase platnosti vyhlášky č. 625/2006 Z.z. boli sprístupnené v podobe elektronického produktu SÚTN najskôr na CD, po vydaní noriem ako STN sa pripravil produkt STN online pre energetickú hospodárnosť budov a tepelnú ochranu. Zákazníci mali zaručenú aktualizáciu noriem na rok automaticky. Žiaľ, stále nie sú publikované všetky preklady v oblasti vykurovania, kde je problém so spracovateľmi.
 

Prepracovanú smernicu majú štáty prevziať do júla 2012

Prepracovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov č. 2010/31/EU (články 2 až 18 a 20 až 27) sa má implementovať do právnych systémov členských štátov do 9. júla 2012.

Úloha CEN noriem sa má významne posilniť, má sa širšie používať výpočtový rámec pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie, s použitím obnoviteľných zdrojov. Normy by mali obsahovať spracované príklady, poskytnúť prehľad premenných vstupných údajov, používať jednotnú terminológiu (podľa CEN/TR 15615). Musí sa zohľadniť vplyv chladenia a konverzia na primárnu energiu a CO2, zvážiť sa majú aj alternatívne systémy. Má sa pripraviť komparatívna metodika na výpočet nákladovo optimálnych úrovní pre minimálne požiadavky.

V súčasnosti Technická rada CEN schvaľuje nový mandát M/480 Európskej komisie na prípravu revidovaných verzií noriem, ktoré by odrážali skúsenosti s "prvou generáciou" noriem. Mali by sa zohľadniť pripomienky, ktoré by ich použitie uľahčili a zjednodušili.
 

Uvažuje sa o skrátení textu noriem

Predpokladá sa jasnejšie rozlíšenie medzi spoločnými požiadavkami a možnosťami voľby na národnej úrovni tvorbou národných príloh (SÚTN vydal národnú prílohu k STN EN ISO 13790 v marci 2010, pôvodná národná príloha k STN EN ISO 13790: 2004 z mája 2006 bola zrušená vydaním STN EN ISO 13790 oznámením na priame používanie v decembri 2008).

Uvažuje sa aj o spoločnom vydaní národných príloh členských krajín, a to kvôli vzájomnej dostupnosti národných alternatív. Má sa posilniť konzistentná štruktúra a vyššia spolupráca na úrovni CEN (európska organizácia) a ISO (celosvetová organizácia).

Predpokladá sa takisto skrátiť texty noriem. Informatívne texty by sa včlenili do technickej správy, v normách by zostali len normatívne ustanovenia (tvoria asi polovicu textov). Predpokladá sa aj tvorba softvérov použiteľných vo viacerých krajinách.

Európska komisia podporila analýzu používania noriem prvej generácie aj v projekte CENSE (podrobne na http://www.iee-cense.eu/) a ASIEPI (Assessment and Improvement of the EPBD Impact, Hodnotenie a zefektívnenie uplatňovania smernice o energetickej hospodárnosti budov, pozri http://www.asiepi.eu/), ktorého výstupom sú aj odporúčania pre Európsky výbor pre normalizáciu CEN, tvorcov noriem z jednotlivých technických komisií.
 

Holanďania premýšľajú, čo s teplom z kúpeľní

Bude sa pokračovať v spracúvaní kvalitných noriem, kľúčových na zjednocovanie metodiky a ďalšie porovnávanie jednotlivých krajín. Navrhuje sa, aby sa aj národné postupy v oblastiach, kde zatiaľ nie sú európske normy, sledovali a prípadne v budúcnosti využili. Napríklad v Holandsku sa posudzuje a počíta sa aj s recykláciou tepla z odpadových vôd z kúpeľní (sprchy), takže je možnosť použiť túto metódu v rámci európskych noriem.

Národní členovia by sa mali aktívne a intenzívne zapojiť do spracovania revidovaných verzií, poskytnúť svoje skúsenosti s používaním národných, možno zjednodušených postupov (sú príklady aj pre EN ISO 10211 Tepelné mosty v budovách pozemných stavieb. Tepelné toky a povrchové teploty. Podrobné výpočty), mali by vyjadriť svoje očakávania o presnosti modelu a o prístupnosti spoľahlivých vstupných údajoch.

Na národnej úrovni sa pripravuje revízia súboru noriem STN 73 0540 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov, časť 2 a 3.

Normy majú byť nástrojom na transparentnejšie hodnotenie, v procese tvorby umožnia výmenu skúseností a spoločné zužitkovanie výsledkov výskumu na medzinárodnej úrovni, ako aj výmenu zhromaždených údajov o budovách. Dôležitá je rýchla implementácia nových riešení, ktorá má viesť k zvýšeniu kreditu Európskej únie vo svete. Normy sa majú stať nástrojom, ktorý povedie k lepším vlastnostiam nových a významnému zhodnoteniu obnovovaných budov.

Ing. Henrieta Tölgyessyová je vedúcou oddelenia stavebníctva v Slovenskom ústave technickej normalizácie, Bratislava. Svoj referát predniesla na medzinárodnej konferencii Tepelná ochrana budov, ktorá bola v máji 2011 na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách. Jedným z mediálnych partnerov konferencie bol aj denník Stavebné noviny.