Obnova bytoviek je ohrozená, nový zákon chce za ňu trestať

15.07.2016, Ingrid Kántorová | Správy zo stavebníctva

Prvého novembra 2016 má nadobudnúť účinnosť zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Nedostatočne premyslená právna norma prinesie primátorom, starostom a zastupiteľstvám viac problémov ako osohu.

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý pomerne narýchlo schválila Národná rada SR v novembri 2015, mal pôvodne zabezpečiť, aby stavitelia prispievali aj na rozvoj verejnej infraštruktúry, ktorej potreba vzniká pri výstavbe. Poplatok sa má platiť vo výške 10 až 35 eur za každý štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. O zavedení poplatku od 1. januára 2017 rozhodne samospráva. Odborníci varujú, že v takom prípade vzniknú automaticky viaceré závažné problémy.

Samosprávy zavedením poplatku riskujú útlm stavebnej činnosti v meste, ďalší rozmach tzv. satelitných mestečiek a politicky citlivé spoplatnenie tých, čo svoje nehnuteľnosti obnovujú. Zabrániť tomu môže len novelizácia zákona.

Trest za obnovenie bytovky

Poplatok napríklad nebudú platiť noví majitelia rodinných domov s podlahovou plochou do 150 metrov štvorcových, hoci majú zjavne viac prostriedkov ako noví majitelia bytov v bytovkách, ktorí zasa platiť budú. Naopak, poplatok majú platiť aj vlastníci bytov v panelákoch a starších bytovkách pri ich obnove. Vtedy však žiadna potreba novej infraštruktúry nevzniká, preto títo obyvatelia môžu poplatkom spôsobené predraženie obnovy v rozsahu 10 až 30 percent vnímať ako trest za to, že sa snažia skrášliť a zmodernizovať svoju budovu a prispieť tým k celkovému vzhľadu mesta.

"Investori nových veľkých budov budú i naďalej realizovať z vlastných zdrojov vyvolané investície do verejnej infraštruktúry, ale navyše platiť aj poplatok za rozvoj. Nebude však žiadna záruka, že mesto investuje takto získané prostriedky v mieste, kde je konkrétna budova postavená a kde potreba verejnej infraštruktúry vznikne," upozorňuje Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja.

Problémy by vyriešila novelizácia

Odborníci preto predpokladajú citeľný prepad vo výstavbe aj v obnove, najmä bytových domov. "Obnova starších domov je zásadná z hľadiska zachovania ich životnosti a mnohé ju potrebujú už naozaj bezodkladne," zdôrazňuje Peter Robl, predseda správnej rady združenia Budovy pre budúcnosť. Nazdáva sa tiež, že investori väčších stavieb svoje projekty prinajmenšom odložia pre potrebu upraviť rozpočet a získať dodatočné zdroje.

Pravdepodobné je takisto zvýšenie dopytu po menších rodinných domoch namiesto bytov, ktorých cena zásluhou poplatku porastie. Budú sa tak ešte viac rozrastať tzv. mestské satelity, ktoré už dnes trpia chronickými problémami s dopravou a chýbajúcou verejnou infraštruktúrou.

Výsledkom zákona a zavedenia poplatku v meste tak napokon bude, že menej ľudí si bude môcť dovoliť zaobstarať bývanie alebo obnovu budovy a rozpočty samospráv sa vonkoncom neposilnia tak, ako s tým niektoré samosprávy mylne rátajú. Verejná infraštruktúra bude aj naďalej zanedbávaná. Všetky tieto problémy by vyriešila novela zákona, ktorú je stále možné stihnúť pred jeho účinnosťou. Či sa však nájde politická vôľa, je zatiaľ veľmi otázne.