November 1989: ako to bolo kedysi, ako si Slováci žijú dnes

15.11.2014, SITA | Správy z firiem

Od nežnej revolúcie v novembri 1989 sa v slovenskom hospodárstve mnohé zmenilo. Dočkali sme sa aj niekoľkonásobného zvyšovania platov, hoci rast reálnych príjmov zďaleka taký dynamický nebol.

Hospodársky vývoj a to, ako Slováci žili kedysi a ako sa majú dnes, zaznamenala Poštová banka vo svojej analýze pri príležitosti 25. výročia pádu komunizmu, ktoré oslávime 17. novembra 2014.

V roku 1989 priemerná nominálna mzda bola 3 142 československých korún (Kčs), kým v minulom roku sa v priemere na Slovensku zarábalo 824 eur. "Keby sme priemernú mzdu spred 25 rokov vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom sme v tom čase zarábali v priemere 104 eur mesačne," konštatuje analytička Poštovej banky Dana Vrabcová. Podľa týchto údajov tak priemerná mzda na Slovensku za posledných 25 rokov vzrástla osemnásobne.

• V roku 1989 museli Slováci na jeden štvorcový meter plochy bytu odpracovať približne štyri dni, teraz je to až 29 pracovných dní. Na druhej strane, čakanie v poradovníkoch, aké dnešní mladí ľudia už nepoznajú, sa stalo minulosťou a vznikol štandardný trh s bývaním.

---

 

Reálne sa však príjmy Slovákov vyvíjali oveľa menšou dynamikou. Po zohľadnení inflácie sme totiž prvýkrát reálne zarobili viac ako v roku 1989 až v roku 2007, teda po 18 rokoch od nežnej revolúcie. "Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám," vysvetľuje analytička Poštovej banky.

Na väčšinu tovarov si dnes zarobíme skôr

Nečudo teda, ako poznamenáva analýza, že ešte aj dnes počuť hlasy, ktoré hovoria o tom, že za socializmu bolo lacnejšie. A v určitom ohľade majú stále pravdu, ak ide napríklad o chlieb alebo mlieko. Na tieto tovary Slováci po prepočte vývoja miezd a cien pred 25 rokmi pracovali o pár minút kratšie. Na väčšinu tovarov si však dnes zarobíme skôr.

Napríklad za bežný nákup obsahujúci jeden chlieb, jedno maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, desať vajec, dva litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a štyri pivá by sme museli v roku 1989 zaplatiť 67 Kčs, resp. odpracovať 216 minút. "Teraz nás vyjde takýto nákup na 14 eur, čo pri priemernej mzde predstavuje 161 odpracovaných minút, teda takmer o hodinu kratší čas," uvádza D. Vrabcová.

Koľko dnes pracujeme na byt

Výrazne jednoduchší prístup však máme v súčasnosti k tovarom dlhodobej spotreby, čo na druhej strane, popri samotnom hospodárskom vývoji, súvisí aj s technologickým napredovaním.

Zaujímavé je ale napríklad porovnanie, koľko sme potrebovali v čase nežnej revolúcie odpracovať na farebný televízor v porovnaní s momentálnou potrebou odpracovaného času na kúpu LCD televízora. Pred 25 rokmi sme museli totiž v práci stráviť kvôli farebnému televízoru 10-násobne dlhší čas. Na nákup auta či chladničky sme v práci museli stráviť viac ako dvakrát toľko času, čo dnes.

Špecifickou oblasťou v tomto porovnaní sú však ceny nehnuteľností. "Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v intervale 20- až 40-tisíc Kčs, dnes ich cenu rátame v desiatkach či stovkách tisíc eur," hovorí D. Vrabcová.

V roku 1989 sme tak museli na jeden štvorcový meter plochy bytu odpracovať približne štyri dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní. "Na druhej strane, čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky," poznamenáva analytička.

Mení sa pohľad na luxus

Z predchádzajúcich údajov vyplýva aj to, že dnes si v porovnaní s obdobím revolúcie Slováci môžu dovoliť viac luxusu. Hoci podľa D. Vrabcovej ťažko jednoznačne rozlíšiť, čo považovať za luxus a čo nie. Vo všeobecnosti však platí, že za luxus sa považujú také tovary a služby, ktoré zvyšujú náš blahobyt, ale dokážeme žiť aj bez nich.

Čím viac si teda môžeme dovoliť minúť na takéto tovary a služby, tým je naša životná úroveň vyššia. Hovorí o tom napríklad aj podiel príjmov, ktoré museli rodiny vynaložiť na kúpu potravín a nealkoholických nápojov. Pred 25 rokmi to bolo takmer 40 percent, kým teraz je to priemerne 20 perc.

Avšak aj to, čo sa pred 25 rokmi za luxus považovalo, je už dnes samozrejmosťou. Jednoznačne o tom hovoria napríklad čísla o využívaní takých vecí ako automatická práčka, farebný televízor, automobil či nebodaj osobný počítač.

Kým v období nežnej revolúcie vlastnila práčku iba tretina domácností, v roku 2012 to bolo takmer 98 perc., podobné čísla sú aj pri vlastníctve farebného televízora. Osobné auto pred 25 rokmi vlastnilo necelých 40 perc. domácností, pred dvoma rokmi to bolo už bezmála 60 perc.

Úplnou exotikou bol v čase Novembra 1989 osobný počítač, ktorý vlastnilo iba 1,6 perc. domácností, kým dnes je to už vyše dvoch tretín domácností.

Ako sa vyvíjala ekonomika

Podobné črty ako vývoj reálnych príjmov v porevolučnom období mal pritom aj vývoj slovenského hospodárstva ako celku. Ekonomika krajiny totiž dlho po nežnej revolúcii voči vyspelej Európe stagnovala či si dokonca svoju pozíciu zhoršovala.

V roku 1989 bola úroveň hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily 56 perc. z priemeru 14 vyspelých krajín patriacich do vtedajších Európskych spoločenstiev. Slovensko bolo na rovnakej úrovni ešte aj 14 rokov po revolúcii, v roku 1998 bol tento pomer dokonca o 4 percentuálne body nižší.

Za posledné desaťročie však krajina dobehla to, čo v porovnaní s Českou republikou po revolúcii strácala. Úroveň HDP na hlavu na Slovensku od roku 2003 do roku 2013 stúpla až o 20 percentuálnych bodov na 76 perc. a za svojimi západnými susedmi sme tak už zaostávali iba o 4 percentuálne body. Zaujímavosťou pritom je, že Česká republika bola svojou ekonomikou na úrovni 71 perc. priemeru únie už v roku 1998.