Štúdia zisťovala, ako si ľudia škodia, keď ustavične zízajú do telefónu

14.01.2022, Petra Liptajová | Správy z firiem

Nekonečným skláňaním sa nad smartfónom si ľudia škodia. Dôsledkom sú bolesti chrbta, namáhanie očí a syndróm tzv. esemeskového krku. Z displeja nespúšťame oči ani vtedy, keď sme vonku alebo s príbuznými, čím trpí aj naše duševné zdravie.

Škodlivé následky môžu čoskoro postihnúť mnohých ľudí. Podľa najnovšej štúdie Head-Downers 2021 pripúšťa až 70 percent osôb, ktorých oslovili autori správy, že sledovaním obrazovky telefónu, počítača alebo televízora trávia príliš veľa času. Hrozbou pre zdravie moderných ľudí je aj tzv. syndróm esemeskového krku. Ide o bolestivý syndróm, ktorý často postihuje jedincov, čo ustavične používajú mobilné zariadenia.

Nepríjemné syndrómy

Syndróm sa prejavuje charakteristickým pocitom pichania v krku, problémami pri pohľade dozadu alebo otáčaní hlavy do strán a dokonca aj zväčšením zakrivenia hornej časti chrbtice (kyfózy). Môže byť sprevádzaný aj tenznými bolesťami hlavy, ktoré sú dôsledkom nesprávneho držania tela.

Bolesť krku a napätie v chrbtových svaloch sú dôsledkom príliš dlhého držania hlavy v jednej polohe. Keď sa pozeráme nadol, hlava sa posúva čoraz viac dopredu a hmotnosť, ktorú musí chrbtica znášať, sa zvyšuje. Pri miernom sklone hlavy smerom nadol pod uhlom 15 stupňov váži hlava približne 12 kilogramov, pri náklone 60 st. dokonca 27 až kg. Pohľad vpred zaťažuje chrbticu hmotnosťou 5,5 kg. Aby ste sa vyhli syndrómu esemeskového krku, skolióze alebo problémom so zrakom, oplatí sa robiť prestávky od multimédií, vychutnať si pohľad von z okna alebo ísť na krátku prechádzku.

Správa Head-Downers 2021 bola vypracovaná na základe štúdie, ktorú vypracovala výskumná agentúra Kantar na objednávku spoločnosti Velux vlani v septembri. Štúdia sa sústredila na obyvateľstvo ôsmich krajín strednej Európy - Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska, Slovinska a Srbska. Poskytuje údaje o životnom štýle dnešných Európanov a poukazuje na rozpor medzi civilizačnými návykmi a potrebou komunikácie s prírodou.

Lepšia nálada a produktivita

Hoci ľudia radi vravia, že si cenia prírodu, každý štvrtý respondent podľa správy Head-Downers 2021 v rámci každodennej rutiny strávi vonku menej ako hodinu. Aj keď ideme von, často zízame na displej a nevnímame ani prírodu, ani ľudí okolo seba.

Väčšina respondentov (70 perc.) súhlasí s tým, že trávi príliš veľa času pozeraním na obrazovku telefónu, počítača alebo televízora. Toto percento je vyššie v prípade mladších ľudí (75 perc. vo vekovej skupine 18-34 rokov), ako aj obyvateľov veľkých miest (78 perc.). Závislosť detí a dospievajúcich od technológií sa všeobecne považuje za vážny problém (tvrdí to vyše 90 perc. respondentov) a takmer všetci sa zhodujú, že mladí ľudia dnes trávia menej času vonku ako predchádzajúce generácie.

Čo strácame tým, že hľadíme do telefónov, hoci sme vonku? Pohľad na prechádzajúcich ľudí, stromy či záhrady nám dáva perspektívu a pocit rozmanitosti. Pozorovať, ako sa striedajú ročné obdobia, ako sa dni rozjasňujú či stmievajú a ako sa mení počasie – to všetko nám pomáha regulovať cirkadiánny rytmus a dáva nám pocit, že sme súčasťou sveta okolo nás. Podľa správy spoločnosti Velux sú respondenti presvedčení (93 perc.), že pobyt v blízkosti prírody má pozitívny vplyv na zdravie.

Rozjasnite si myseľ, uvoľnite svoje telo

Väčší prístup k dennému svetlu a čerstvému vzduchu pomáha ľuďom lepšie pracovať, myslieť, učiť sa a zabávať. Preto je pre zdravie nevyhnutné čo najviac sa nechať vystavovať slnečnému svitu. Viac vonkajšieho svetla je tiež kľúčom na utlmenie krátkozrakosti. Potvrdzuje to aj výskum Queenslandskej technologickej univerzity (QUT) v Austrálii, kde vedci dokázali, že menej ako 60 minút vystavenia sa vonkajšiemu svetlu denne je rizikovým faktorom krátkozrakosti.

Moderný životný štýl vedie o.i. k tomu, že vnútri sa dnes ľudia zdržiavajú viac ako ich predkovia. Pohoda by mala byť kľúčovým faktorom pri všetkých našich životných rozhodnutiach a prioritou, pokiaľ ide o naše domovy. Priestor, v ktorom žijeme, musí byť nielen miestom, kde sa cítime bezpečne a pohodlne, ale mal by nám aj pomáhať udržiavať si dobré zdravie.

Kratšie dni a menej jasného denného svetla ovplyvňujú množstvo svetla v domovoch a na pracoviskách a môžu v nás vyvolať pocit slabosti a letargie. Na zlepšenie nálady by denné svetlo malo poskytovať dostatok svetlosti, aby bolo počas dňa jediným alebo hlavným zdrojom osvetlenia v miestnosti.

Na to, aby sme sa cítili dobre, potrebujeme aj výhľad a kontakt s vonkajším svetom. Výhľad nám totiž poskytuje informácie o orientácii, upozorňuje nás na zmeny počasia a umožňuje nám sledovať plynutie času počas dňa. Rozširuje tiež náš interiér, vytvára pocit priestoru a priestrannosti a zároveň nás spája s prírodou: a to všetko je skvelé pre náš pocit pohody.

Foto: Velux