Na hrúbke izolantu sa pri zatepľovaní domu šetriť nemá

30.05.2011, Knauf Insulation | Úsporné bývanie, energie

Záťažovou skúškou pre zateplené budovy na Slovensku býva nielen rast cien energií, ale aj chladná zima. Dlhodobé mrazy si vyžadujú intenzívnejšie vykurovanie, môžu však urýchliť aj prejavenie následkov nevhodnej tepelnej izolácie.

Kvalitu zateplenia objektu ovplyvňuje hrúbka a kvalita izolačného materiálu, ako aj správne vykonaná aplikácia. Ak sa použije dostatočná vrstva tepelnej ochrany s kombináciou správnych materiálov, ktoré umožňujú stene dýchať, je možné dosiahnuť optimálne úspory energie a zároveň ideálnu klímu v interiéri. Nedostatky nedôslednej tepelnej izolácie sa však počas tuhej zimy môžu prejaviť už po krátkom čase.
 

Na čo je dobrý hrubší izolant

Na Slovensku sa v súčasnosti bežne aplikuje hrúbka 8-10 centimetrov, ktorá je pre tepelnú ochranu budov len nutným minimom. Neprofesionálne projekty či dokonca realizácia bez projektu s ešte tenšou vrstvou (5 až 6 cm) nepostačujú ani pre minimálny štandard.

Na vnútornom povrchu nezateplenej steny alebo steny s príliš tenkou izoláciou (mnohokrát nedifúznou), ktorá oddeľuje vnútorné a vonkajšie prostredie, môže vzniknúť v zimnom období pod vplyvom nízkej povrchovej teploty vlhkosť, ktorá má za následok tvorbu plesní.

Preto je potrebné navrhovať hrúbku a typ tepelnej izolácie pre obvodové steny tak, aby na vnútorných povrchoch bola dostatočne vysoká teplota. Kritickými miestami sú predovšetkým rohy a kúty miestností, miesta osadenia okenných konštrukcií alebo spoje obvodovej steny s balkónovými doskami, tzv. tepelné mosty. Práve z tohto dôvodu sa pri návrhu a realizácii musí hrúbka izolantu posudzovať komplexne podľa viacerých kľúčových faktorov.
 

Ako sa chránia krajiny, kde bývajú tuhé mrazy

"Dnešné rastúce požiadavky na znižovanie spotreby energie na vykurovanie majú za následok nástup trendu zvyšovania hrúbky izolačného materiálu," hovorí Martina Pisoňová, marketingová manažérka Knauf Insulation.

Ako ďalej dodáva, v priebehu posledných desiatich rokov sa hrúbka izolantu takmer zdvojnásobila. V iných európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo vo Švédsku, kde je účinná ochrana pred mrazom nevyhnutná, sa však môžeme bežne stretnúť s hrúbkou až 20 cm.

Tendencia zvyšovania hrúbky tepelnej izolácie je dnes vo svete zjavná. Užívatelia domov (investori) a projektanti, ktorí majú záujem rozumne a hospodárne využívať energiu na vykurovanie objektov, by na tejto položke projektu nemali šetriť. Najväčšiu časť rozpočtu celkovej obnovy budov tvoria fixné výdavky spojené so stavebnými a lešenárskymi prácami, takže zvýšená cena za hrubší izolačný materiál celkové náklady významne neovplyvní.