Zelené budovy: prečo a vďaka čomu sú vlastne zelené?

12.09.2014, Václav Michalčík | Budovy

Energeticky efektívnejšie, zdravšie a ekologickejšie administratívne budovy sa stávajú štandardom už aj na Slovensku. Okrem výhod pre nájomcov sa vyznačujú ohľaduplnosťou k životnému prostrediu.

Neustále silnejúce hlasy ekológov a organizácií volajúce po šetrení prírody a efektívnom využití zdrojov nastavili trend, ktorý je očividný v mnohých sférach. V segmente výstavby umožnil presadiť tieto požiadavky mohutný vývoj stavebných materiálov a technológií.

• "Zelená" administratívna budova Amazon Court v Prahe, developerom je rakúska spoločnosť CA Immo. Budova v roku 2011 získala zlatý certifikát DGNB. Je to najvyššie hodnotenie medzinárodného certifikačného systému Nemeckej rady pre trvalo udržateľné budovy a objekt Amazon Court bol prvým projektom v Českej republike, ktorý takéto ocenenie dostal. Budova je súčasťou komplexu River City Praha, navrhlo ju dánske štúdio Schmidt hammer lassen, ktoré je známe napríklad aj prestavbou dánskej Kráľovskej knižnice v Kodani.

---

 

Vďaka nim je možné spojiť princíp trvalej udržateľnosti s ekonomickou efektívnosťou, ktorú vyžadujú tak investori, ako aj koncoví používatelia. Investori sa veľmi prísne pozerajú na životnosť budovy a jej schopnosť pritiahnuť najmä globálne spoločnosti, ktoré majú "zelený princíp" implementovaný priamo do ich firemnej kultúry.

Čím sa zelené budovy líšia od bežných?

Hlavnou črtou zelených budov je kombinácia nižších prevádzkových nákladov, zdravšieho pracovného prostredia a šetrnosti k životnému prostrediu. Ide o dôležité atribúty, ktoré spolu s dobrou lokalitou a dostupnosťou širokého spektra služieb majú dôležitú úlohu pri rozhodovacom procese firiem hľadajúcich priestory.

• Komplex Bratislava Business Center 1 Plus (BBC 1 Plus) má certifikát LEED Gold a je prvou certifikovanou administratívnou budovou na Slovensku. Je projektom developera CA Immo.

---

 

Ekologickosť budovy sa dnes posudzuje podľa certifikačných systémov. Tie nastavujú a definujú konkrétne podmienky, za akých možno získať niektoré z príslušných ocenení. Okrem celosvetovo najrozšírenejšieho amerického systému LEED (Leadership in Energy and Environmental Design) sa najmä v Európe presadil aj britský certifikačný systém BREEAM (Building Research Establishment Environmental Assessment Methodology) a nemecký DGNB (Deutsches Gütesiegel Nachhaltiges Bauen).

Čo sa hodnotí

Pri certifikácii a hodnotení budov systémom LEED sa posudzujú viaceré oblasti – trvalá udržateľnosť, spotreba energií a vplyv na ovzdušie, hospodárenie s vodou, použité materiály a ich zdroje, kvalita vnútorného prostredia, inovatívny prístup a regionálne priority. Prvou budovou v Bratislave, ktorá získala certifikát LEED Gold, a vôbec prvou certifikovanou administratívnou budovou na Slovensku je Bratislava Business Center 1 Plus (BBC 1 Plus), za ktorou stojí rakúsky developer CA Immo.

"Trend zelených budov sa čoraz viac prejavuje aj na Slovensku. Okrem nižších prevádzkových nákladov ponúkajú trvalo udržateľné stavby aj šetrnosť k životnému prostrediu a zdravšie pracovné prostredie zaručujúce vyššiu spokojnosť a produktivitu zamestnancov. V našej budove sa navyše snažíme zvýšiť komfort pre nájomcov aj ponukou voľnočasových aktivít a inhouse služieb," hovorí Radovan Mihálek, lízingový riaditeľ BBC 1 Plus.

Kvalita vnútorného prostredia, úspora nákladov

Jednou z dôležitých vlastností zelených budov je priaznivá mikroklíma v interiéri. Tá sa dá popri zvolených architektonických riešeniach dosiahnuť predovšetkým použitím moderných technológií, akými sú napríklad systém stropného chladenia, prípadne chladených trámov, zvlhčovania vzduchu, kontrolovaného vetrania alebo inteligentného tienenia budovy. Okrem týchto technológií ovplyvňuje kvalitu pracovného prostredia dostatočné množstvo prirodzeného svetla, ako aj nastavenie umelého osvetlenia, usporiadanie priestoru a dostatok zelených plôch.

Vo všeobecnosti platí, že v zelených budovách môže byť cena nájomného za meter štvorcový vyššia ako v bežných administratívnych objektoch. V konečnom dôsledku však nájomca nezaplatí viac ako inde, keďže zelená budova má spravidla nižšie prevádzkové náklady.

Z hľadiska investora sú počiatočné náklady na projekt zelenej budovy vyššie ako pri štandardnej stavbe, lež z dlhodobého pohľadu sa to vyváži ekonomickými a ekologickými prínosmi a vyššou trhovou hodnotou budovy pri jej prípadnom predaji.

Foto: CA Immo, Dano Veselský