Zelených budov na Slovensku nepribúda
Výstavba úsporných budov je na Slovensko stále v plienkach, a to aj napriek blížiacej sa povinnosti v rámci opatrení Európskej únie začať s ich rozsiahlym budovaním aj v SR.
Ako uvádza výkonný riaditeľ spoločnosti e-Dome a člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy Pavol Kukura, po roku 2018 budú musieť všetky novopostavené štátne budovy mať nulovú spotrebu energie z primárnych zdrojov a po roku 2020 sa toto pravidlo začne vzťahovať už na všetky novopostavené budovy v EÚ. "V prípade, že budú mať nejakú spotrebu energie, tá by mala byť z obnoviteľných zdrojov," vysvetľuje P. Kukura.EÚ podľa neho nastavila legislatívu tak, aby podporila výstavbu tzv. zelených budov. Do roku 2018 by malo túto legislatívu začať uplatňovať aj Slovensko, pričom samotnú transpozíciu opatrení únie musí štát stihnúť oveľa skôr.
V súčasnosti je totiž SR vo výstavbe zelených budov výrazne pozadu nielen v porovnaní s krajinami západnej Európy, ale oveľa ďalej je aj ČR. "Slovensko je oneskorené oproti Českej republike, je to vidieť aj v oblasti záujmu o úsporné budovy, aj vo sfére praktických realizácii," hovorí P. Kukura.
Kým v SR sú vo výstavbe momentálne iba dva projekty, ktoré môžu po dokončení získať certifikát o úspornosti – EcoPoint v Košiciach a Bratislava Business Center 1 Plus, v Českej republike má dva najvýznamnejšie certifikáty už 24 budov.
"Rozdiel je značný aj v počte pasívnych domov, ktoré sú vlastne rezidenčnými budovami a majú energetickú úsporu v konštrukciách, lebo sú veľmi dobre izolované. V ČR je 23 pasívnych budov na milión obyvateľov, na Slovensku sa to zatiaľ nedá vyčísliť, lebo je ich veľmi málo," pokračuje P. Kukura.
Tento rozdiel medzi štátmi je podľa neho kombináciou zmýšľania ľudí, tlaku komerčných spoločností a nedostatočnej politickej podpory. Tvrdí, že okrem legislatívnej zmeny je potrebná aj istá forma vzdelávania investorov, architektov a developerov, keďže tie isté firmy, ktoré na Slovensku stavajú klasické budovy, sa v ČR zameriavajú na projekty s certifikátom.
"V Čechách dnes už nie je možné postaviť veľkú administratívnu budovu alebo rozsiahly bytový komplex bez certifikátu, lebo inak by budova nemala medzi ostatnými projektmi konkurenčnú výhodu," poznamenáva P. Kukura.
Podľa jeho slov je preto potrebná konkurencia, legislatíva a tlak verejnosti, ktorý by developerov motivoval k výstavbe zelených budov. "Má to logiku, takáto budova totiž šetrí energie, je ekologickejšia, chráni životné prostredie a nevytvára toľko CO2," dodáva P. Kukura.