Stavebníctvo SR mierne ochabne, pomôcť by mal nový stavebný zákon

23.05.2025, Jiří Uhlíř | Správy zo stavebníctva

Slovenský trh stavebných prác v roku 2025 čaká mierny pokles o 0,5 percenta. Vyplýva to z aktuálnej Polročnej štúdie slovenského stavebníctva, ktorú spracovala analytická spoločnosť CEEC Research.

Napriek neistému výhľadu trhu očakávajú slovenské stavebné podniky v tomto roku mierny nárast tržieb o 1,2 percenta. Zároveň viac ako polovica firiem (52 perc.) verí, že nový stavebný zákon zrýchli povoľovacie procesy v nasledujúcich dvoch rokoch.

86b-shutterstock_1493369789-stavba.jpg

"V najbližších dvoch rokoch bude vývoj slovenského stavebníctva formovaný kombináciou viacerých faktorov. Kľúčovú úlohu zohrá hospodárska stabilita štátu. Na druhej strane, prichádzajú pozitívne impulzy v podobe nového stavebného zákona a zákona o strategických investíciách. Tie by mali zrýchliť povoľovacie procesy a podporiť rozvoj infraštruktúry," hovorí Michal Vacek, riaditeľ CEEC Research.

Údaje uvedené v štúdii boli získané prostredníctvom 137 telefonických, osobných a elektronických rozhovorov s riaditeľmi veľkých, stredných a malých stavebných a projektových spoločností pôsobiacich na Slovensku. O výsledkoch analýzy sa hovorilo na Stretnutí lídrov slovenskéhoé stavebníctva, ktoré sa uskutočnilo včera v Bratislave.

Lidri-stretnutie-1-X.jpg

 Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva, 22. mája 2025, Primaciálny palác v Bratislave


 

Stavebníctvo nie je pre každú vládu priorita

V roku 2023 na Slovensku stavebníctvo vzrástlo o výrazných 8,2 perc., čo pozitívne ovplyvnilo celú ekonomiku SR. K tomuto výsledku prispeli najmä investície a oživenie priemyselnej výroby. V roku 2024 však prišiel útlm: stavebná produkcia klesla o 5,9 perc., a to predovšetkým v segmente inžinierskeho staviteľstva. V tomto roku očakáva 49 perc. firiem pokles trhu stavebných prác a rovnaký počet, naopak, rast. Zvyšok neuvádza jednoznačný vývoj.

"Stavebníctvo a investičná výstavba z viacerých dôvodov patria ku kľúčovým oblastiam štátneho záujmu, podobne ako školstvo alebo zdravotníctvo. Rovnako tu pôsobia štátni, verejní aj súkromní stakeholderi. Napriek tomu nie je stavebníctvo pre viaceré vlády prioritou a jednotlivé problematiky sú riešené rôznymi ministerstvami a úradmi bez vzájomnej koordinácie a spolupráce," uvádza Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a viceprezident Európskej federácie stavebného priemyslu.

"Na Slovensku by sa v tomto roku mali dokončiť významné projekty infraštruk- túry. Spustenie nových projektov, ktoré by ich kontinuálne mali nahradiť, sa zatiaľ posúva. Verím, že sa podarí čím skôr vyriešiť problémy, ktoré v súčasnosti brzdia proces uzatvárania realizačných kontraktov," poznamenáva Peter Hort, obchodný riaditeľ spoločnosti Považská cementáreň.


Zvýšenie tržieb o 1,2 perc.

Hoci celkový výhľad pre stavebníctvo nie je príliš priaznivý, firmy zostávajú odhodlané a veria v mierny rast. V roku 2025 očakávajú zvýšenie tržieb o 1,2 perc., v roku 2026 potom o ďalších 1,1 perc. Tento vývoj naznačuje, že aj napriek nepriaznivým podmienkam dokážu stavebné spoločnosti nájsť nové príležitosti a zachovať si stabilitu. Očakávaný vývoj tržieb potvrdzuje, že sektor reaguje pružne na ekonomické výzvy a stavia na dlhodobej odolnosti.

"Domnievame sa, že nasledujúce dva roky budú kľúčové na začatie výstavby hlavných úsekov diaľnic a železničných tratí, ktoré sú aktuálne v procese verejného obstarávania alebo prípravy," spresňuje Wojciech Włodzimirski, project director Budimex Slovakia. Situácia sa líši podľa typu firmy – menšie podniky hlásia útlm, kým veľké firmy predpokladajú expanziu až 3,2 perc.

Od apríla 2025 platí na Slovensku nový stavebný zákon, ktorý prináša zásadné zmeny v oblasti digitalizácie, zrýchlenia a sprehľadnenia povoľovacích procesov. Podľa prieskumu CEEC Research 52 perc. stavebných spoločností je presvedčených, že nový zákon skutočne povedie k skráteniu lehoty na získanie stavebného povolenia.

"Najpálčivejším problémom slovenského stavebníctva je trvanie povoľovacích procesov, ktorá predlžuje čas realizácie projektov a zvyšuje náklady. Ak štát tento systém efektívne zjednoduší a zrýchli, mohlo by to výrazne zlepšiť dynamiku celého trhu," konštatuje Milan Murcko, generálny riaditeľ spoločnosti YIT Slovakia.

Lidri-stretnutie-2-X.jpg

 Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva, 22. mája 2025, Primaciálny palác v Bratislave. Na snímke je Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (naľavo), a Michal Vacek, riaditeľ spoločnosti CEEC Research.


 

Najžiadanejšie je zjednodušenie byrokracie

Najčastejšie zmieňovanou potrebou legislatívnych zmien je zjednodušenie byrokracie vo verejných zákazkách (41 perc.), nasledovaná požiadavkou na zrýchlenie čerpania dotácií a eurofondov (39 perc.).

"V oblasti legislatívy máme nový zákon o územnom plánovaní, nový stavebný zákon, novelu zákona o EIA, zákon o strategických investíciách. Ťažisko úspechu sa presúva do aplikačnej praxe, teda zodpovedné ministerstvá sa musia sústrediť na kvalitné vykonávacie vyhlášky a predovšetkým na dodržiavanie jednotného výkladu zákona všetkými úradníkmi v priamom či prenesenom výkone štátnej správy," pokračuje P. Kováčik.

Odložený štart digitalizácie stavebného konania a zmena v územnom plánovaní od apríla 2024 nemali negatívny finančný vplyv na slovenské stavebné spoločnosti. Potvrdilo to 93 perc. firiem. Iba 11 perc. subjektov uviedlo, že sa im vinou digitalizačných a plánovacích zmien zvýšili náklady. Väčšina (89 perc.) zaznamenala stabilný vývoj. To naznačuje, že nové administratívne požiadavky zatiaľ neviedli k plošnému rastu nákladov – buď boli náklady absorbované existujúcim nastavením, alebo sa účinky zatiaľ plne neprejavili.

"Skúsenosti s digitalizáciou stavebného konania na Slovensku nemáme, lebo nefunguje. Stále komunikujeme v stavebnom konaní iba elektronicky alebo dokonca niekde osobne," vyhlásil Ján Majerský, konateľ firmy Proma.


Nedostatok pracovnej sily

Až 86 perc. firiem uvádza, že sa stretáva s nedostatkom pracovnej sily, predovšetkým v robotníckych a technických profesiách. Tento problém nie je výlučne slovenský – podobná situácia je v celej Európe. Príčinou je starnutie pracovnej sily, slabý záujem mladých o remeselné odbory a odchod zahraničných pracovníkov do iných krajín. Nedostatok ľudí sa stáva jedným z hlavných obmedzení rozvoja sektora a bez zásadných opatrení sa bude problém pravdepodobne ďalej prehlbovať.

"Významný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v stavebníctve je už viackrát preberaným problémom. Bolo by potrebné zamyslieť sa nad zmenou vzdelávacieho systému stredných odborných škôl. Už dnes je tento nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily limitujúcim faktorom ďalšieho rastu stavebníctva, a teda aj hospodárstva na Slovensku," uzavrel P. Hort.

Foto: CEEC Research, Shutterstock

Podobné články