Stavebníctvu chýbajú kvalifikované pracovné sily. Čo s tým?

24.09.2015, Ingrid Kántorová | Správy zo stavebníctva

Stavebníctvu chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Podľa Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb (SASDARS) za to môže zdeformovaný systém vzdelávania na všetkých stupňoch.

Ministerstvá školstva a dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja riešenie situácie vo vzdelávaní odkladali. Dnes na to môžu doplatiť štátne zákazky, a to zníženou kvalitou a zvýšenou cenou.

Po roku 1990 sa na základných školách rozličnými opatreniami odstránili všetky formy polyfunkčnej výučby, napríklad opracúvanie dreva či kovu, pestovateľské práce a podobne. Zanikla tiež praktická výuka technikov v zrušených slovenských podnikoch v strojárstve a stavebnom priemysle. V stredoškolskom a vo vysokoškolskom vzdelávaní sa v súčasnosti preferujú najmä humanitné smery, marketing, manažment, obchod a iné nevýrobné odbory.

 

Manuálna práca v ofsajde

"Takto sme si v niekoľkých generáciách sami zlikvidovali záujem o výrobné odvetvia predovšetkým v tých našich, viac stáročí budovaných tradičných kľúčových sektoroch, ako sú poľnohospodárstvo, stavebníctvo a strojárstvo. Slovenské školstvo za posledné dve desaťročia vyprodukovalo množstvo neupotrebiteľných politológov, sociológov, enviromentalistov, ekonómov, rozmanitých manažérov a analytikov na všetko možné," hovorí Ivan Pauer, prezident SASDARS.

Slovenskému stavebníctvu dnes akútne chýbajú remeselníci prakticky z celého jeho spektra – klampiari, tesári, kúrenári aj murári. Skúsení i mladší remeselníci sa v zahraničí dokážu úspešne presadiť prakticky vo všetkých riadiacich a kontrolných funkciách priamo na stavbách a v projekciách, no nemajú záujem vrátiť sa v aktívnom veku domov.

"O manuálne remeselné profesie drvivá väčšina slovenskej mládeže už nemá záujem. V rodinách a školách sme mladých ľudí naučili vo všetkom sa spoliehať na počítače a spoľahlivo ich naďalej odstavujeme od manuálnej práce," poznamenáva I. Pauer.

Vzdelávací proces treba zmeniť

Riešením podľa šéfa SASDARS môže byť len zmena vo vzdelávacom systéme na všetkých stupňoch. Je potrebné znovu zaviesť základy polyfunkčnej výuky na základných školách a podporovať praktické vyučovanie na stredných školách.

"Tieto opatrenia môže ovplyvniť len ministerstvo školstva v spolupráci s rezortom dopravy a výstavby. Treba celoplošne prehodnotiť systém vzdelávania najmä na školách prvého a druhého stupňa, následne na odborných a stredných školách, vrátiť stavebníctvu klasické, celosvetovo uznávané štandardy kvalifikácií v celom spektre. K tomu je však potrebná kvalitná legislatíva v podobe nového stavebného zákona," upozorňuje.

V čom ešte systém podľa SASDARS zlyháva

Nevyhnutné je tiež zaviesť efektívne vzdelávanie pracovníkov v stavebnom sektore, pokračuje I. Pauer. Doterajší spôsob osvedčovania odbornej spôsobilosti pre výrobné činnosti prostredníctvom Slovenskeuj komory stavebných inžinierov (SKSI) je podľa neho nefunkčný. Tvrdí, že organizácia od roku 2009 nespĺňa podmienky osvedčovania pre stavebnú výrobu podľa Živnostenského zákona 455/1991 Zb. v § 7 ods. 1 a tiež v § 7a a § 22 ani zákona 568/2009 Z.z. O celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

"SASDARS je bezmála už tretí rok pripravená a akreditovaná ministerstvom školstva vykonávať vzdelávanie stavbárov, lež ministerskí úradníci rezortu vnútra, ministerstva dopravy a výstavby a SKSI jej pri akreditačnom procese dosiaľ bránia preskúšavať a vydávať osvedčenia odbornej spôsobilosti pre kvalifikáciu stavbyvedúci a stavebný dozor," vysvetľuje I. Pauer.

Podľa neho ministerstvá vôbec neuznávajú vo svete všeobecne známu a na slovenských stavbách 23 rokov chýbajúcu kvalifikáciu majster stavebnej výroby. SKSI v skutočnosti vydáva Osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti neakreditovanou autorizačnou komisiou projektantov po dvojdňovom seminári, uvádza I. Pauer. Tento stav podľa neho trvá už roky a kvalita výrobných stavebných odborníkov klesá, čo dosvedčujú aj medializované poruchy a havárie, ako aj ponosy stavebníkov. SASDARS si preto kladie otázku, či je slovenské stavebníctvo, jeho legislatíva a odbornosť naozaj len vecou lobingu či osobných záujmov, a nie zdravého rozumu, kvality a bezpečnosti.

Foto: Bosch