V návrhu stavebného zákona sú nejasnosti, upozorňuje IUR

19.06.2015, SITA | Správy zo stavebníctva

Jednou z noviniek návrhu nového stavebného zákona je povinné obstarávanie zastavovacieho plánu v obciach. Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) tvrdí, že nie je jasné jeho praktické využitie.

Návrh nového zákona o územnom plánovaní a výstavbe (stavebný zákon) spolu s návrhom súvisiaceho zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva je na programe aktuálnej, 53. schôdze Národnej rady SR.

V čom je podľa IUR problém pri povinnom obstarávaní zastavovacieho plánu v obciach? Nevzťahuje sa totiž na vyhradené stavby (t.j. také, čo napríklad z hľadiska stability a vplyvu na okolie predstavujú zvýšené riziko), ale reálne sa bude musieť obstarať pri rozsiahlej plánovanej výstavbe rodinných domov a menších ako vyhradených stavieb.

Môžu nastať absurdné prípady

"Nie je zrejmé, či bude jeho obstaranie povinné aj pre lokalitu, kde územný plán obce predpokladá výstavbu bežných a aj vyhradených stavieb. Pre praktické použitie pri povoľovaní výstavby rodinných domov je nevyhovujúca platnosť zastavovacieho plánu, ktorá je obmedzená na štyri roky, s možnosťou predĺženia o maximálne dva roky," hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ IUR.

Môžu tak nastať absurdné prípady, keď obec vypracuje nákladný zastavovací plán na územie s plochou štyri hektáre, no do šiestich rokov sa v súlade s ním zastavajú dva hektáre a zastavovací plán stratí zo zákona platnosť. Obec podľa odborníka už nebude mať peniaze a ani povinnosť obstarať plán na zvyšné dva hektáre. Tie sa zastavajú podľa územného plánu obce, ale nie v súlade so zastavovacím plánom. Šéf inštitútu si myslí, že účelnosť zastavovacieho plánu a s tým spojené využívanie verejných zdrojov pri jeho obstaraní je v tomto prípade značne diskutabilná.

Veľké projekty s komplikáciami

Výrazným posunom vpred podľa návrhu stavebného zákona bude obmedzenie stupňov konaní pri stavbách rodinných domov. Zlúčenie konaní pritom umožňuje aj existujúci zákon. "Autori zákona nevyužili možnosti zlepšiť komplikované procesy pri veľkých stavbách, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Napriek tomu, že európska legislatíva umožňuje zlúčiť konanie o posudzovaní vplyvov, napríklad, s územným konaním, návrh zákona sa takouto možnosťou vôbec nezaoberá a s ohľadom na nastavené procesy ani nevytvára priestor na operatívne zapracovanie tejto zmeny v budúcnosti," upozorňuje J. Suchánek. Komplikovanosť týchto procesov má podľa neho vplyv nielen na súkromné investície, ale aj na veľké verejné projekty.

Výkonný riaditeľ IUR považuje za pozitívne, že návrh stavebného zákona presnejšie definuje povinnosti a postupy úradov. Výhrady má však k tomu, že sankcie uvádza len pre stavebníka a opatrenia proti nečinnosti úradov nemajú jasné lehoty. Ich vykonateľnosť tak preverí až prax.

Oceňuje aj to, že všetky obce aj do 2-tisíc obyvateľov budú povinné prijať územný plán. "Územné plány sú kľúčovým predpokladom kvalitného rozvoja miest a obcí," poznamenáva J. Suchánek. Obce nad tisíc obyvateľov budú musieť mať územný plán do konca roku 2023, obce s päťsto až tisíc obyvateľmi do roku 2030 a do päťsto obyvateľov do roku 2037. Zatiaľ je to záväzné pre obce nad 25-tis. obyvateľov.