Štyri z desiatich domácností v SR žijú bez finančnej rezervy

05.08.2026, Michal Račko | Bývanie, ceny, financovanie

Štyri z desiatich domácností v SR nemajú žiadnu finančnú rezervu alebo ju majú len v sume jedného mesačného príjmu. Ušetrených minimálne päť mesačných platov má k dispozícii 27 perc. rodín.

Domácnosti na Slovensku si najčastejšie za mesiac odkladajú 100 až 200 eur, viac ako 500 eur si dokáže ušetriť jedna z desiatich. Dve tretiny ľudí si však detailne nesledujú, koľko a na čo míňajú peniaze. Celkovo takmer polovica Sloveniek a Slovákov hodnotí svoju celkovú finančnú situáciu ako horšiu oproti vlaňajšku, naopak, zlepšenie pocítilo 18 percent ľudí.

Slováci si šetria málo

Najnovšie dáta z prieskumu realizovaného agentúrou Ipsos pre spoločnosť Home Credit ukázali, že vôbec žiadnu finančnú rezervu nemá 12 perc. slovenských domácností a ďalších 16 perc. ju má nižšiu ako je ich jeden mesačný príjem. Aspoň tri mesačné príjmy má pre prípad potreby ušetrených 15 perc., ďalších 5 perc. má k dispozícii päť mesačných zárobkov a rezervu presahujúcu túto hranicu má 22 perc. rodín.

"Ak si už ľudia niečo ušetria, zväčša nejde o vysoké čiastky. Najčastejšie si domácnosti odkladajú 100-200 eur mesačne, a to takmer pätina z nich. Je tu ale aj 12 perc. takých, čo nedajú bokom z výplat ani euro a ďalších 14 perc. si odloží sumu len do 50 eur. Na druhej strane, 7 perc. si už dokáže ušetriť 300 až 400 eur, 500-eurovú hranicu prekročí každá desiata rodina a tri zo sto si vedia usporiť za mesiac aj viac ako tisíc eur," hovorí analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.

Mnohí majú úspory menšie ako vlani

Najviac ľudí (47 perc.) má peňažné rezervy uložené na sporiacich účtoch, o niečo menej (38 perc.) ich drží na bežných účtoch a tretina ich má investovaných, a to v podobe akcií, dlhopisov, v nehnuteľnostiach či kryptomenách. Menej je už tých, čo majú úspory na termínovaných vkladoch (13 perc.), no a stále má až štvrtina opýtaných úspory v hotovosti doma.

Medziročné porovnanie finančnej kondície domácností ukazuje, že 42 perc. z nich má úspory nižšie ako vlani, z toho 19 perc. výrazne. Tretina je na tom rovnako ako pred rokom, polepšila si štvrtina rodín.

"S predošlými údajmi korešpondujú aj zistenia, že takmer polovica respondentov hodnotí svoju celkovú finančnú situáciu ako horšiu oproti vlaňajšku, z toho výrazne horšie sa cíti 19 perc. Viac ako tretina ľudí to vidí podobne ako vlani a celkové zlepšenie po finančnej stránke pocítilo 18 perc., výrazné 4 perc. z nich,“ dopĺňa Jaroslav Ondrušek.

Neplánované finančné výdavky

Či už si Slováci a Slovenky medziročne polepšili, alebo, naopak, pohoršili, až dve tretiny domácností za posledný rok museli riešiť neplánované finančné výdavky. Najčastejšie išlo o náklady spojené so servisom či s kúpou auta (26 perc.), potom o opravu alebo kúpu domáceho spotrebiča (22 perc.) a o nákup nábytku či vybavenia do bytu (15 perc.). Štyroch zo sto oslovených zaskočili doplatky za energie a dvoch zo stovky náklady spojené s pohrebom blízkej osoby.

Prieskum priniesol zistenia aj o tom, ako si domácnosti robia či skôr nerobia finančné plány do budúcnosti. Až 49 perc. nemá vôbec žiadny stanovený rozpočet a tí, čo si ho plánujú, robia to väčšinou len na mesiac dopredu. Dlhodobejšie plánovanie na viac ako pol roka sa týka len 5 perc. slovenských rodín. S tým súvisí aj to, že až 66 perc. domácností nepoužíva žiadny nástroj na sledovanie svojich mesačných výdavkov. Naopak, tí, čo to robia, najčastejšie využívajú bankové aplikácie alebo excelovské či Google tabuľky. Detailný prehľad tom, kam a koľko peňazí smeruje, má pritom len 34 perc. respondentov.

Čo radí ombudsman?

"Finančná rezerva by mala dosahovať minimálne troj- až šesťnásobok nevyhnutných mesačných výdavkov domácnosti. Nejde teda nevyhnutne o tri až šesť celých príjmov, ale o sumu potrebnú na zabezpečenie základného fungovania. Domácnosti s dvomi stabilnými príjmami a nižšími záväzkami sa môžu približovať k spodnej hranici. Vyššiu rezervu by mali mať rodiny s deťmi, domácnosti závislé od jedného príjmu, ľudia s hypotékou alebo s nepravidelným príjmom. Ak sa domácnosť rozhodne siahnuť po úvere, určite by si to mali dobre premyslieť a spočítať si predpokladané príjmy a náklady. Plánovanie výdavkov je určite potrebné, dáva rodine kontrolu nad tým, kam jej peniaze každý mesiac smerujú, a pomáha jej pripraviť sa aj na neočakávané platby," radí ombudsman Home Creditu Miroslav Zborovský.

Ilustračné foto: Pixabay
Infografika: Home Credit