Slováci šetria na kvalite, no košíky plnia u susedov čoraz častejšie

27.05.2026, Timea Ilavská | Bývanie, ceny, financovanie

Ekonomická situácia a inflácia menia nákupné správanie pracujúcich Slovákov. Podľa prieskumu agentúry MNForce pre Asociáciu moderných benefitov viac než polovica Slovákov (55 perc.) vníma, že sa im vinou ekonomickej situácie a šetrenia zhoršila kvalita stravovania.

Slováci hľadajú únik v cezhraničných nákupoch – takmer 80 percent oslovených z prihraničných regiónov nakupuje potraviny najmenej raz mesačne za hranicami. Celkovo ide takmer o trištvrte milióna ľudí. V dôsledku toho prichádza slovenský obchod a ekonomika SR o enormne veľa peňazí: Slováci minú ročne na potraviny v zahraničí takmer 700 miliónov eur, len na DPH je to ďalšia strata 120 mil. eur!

Kvalita ustupuje cene, reštaurácie sú luxus

Prieskum ukázal, že pri nákupe potravín volí väčšina z nás (65 perc.) pri nákupe potravín rozumný kompromis medzi cenou a kvalitou, no až tretina (31,5 perc.) šetrí maximálne a nakupuje výhradne najlacnejšie produkty.

Najvýraznejším prejavom šetrenia je obmedzenie návštev reštaurácií a food courtov, čo uviedlo až 46,8 perc. účastníkov prieskumu. Vyše 40 perc. ľudí je nútených nakupovať potraviny len podľa ceny bez ohľadu na kvalitu alebo si jedlo do práce nosiť výhradne z domu.

Chudoba sa začína premietať aj do pestrosti stravy či dokonca vynechávania jedla. Viac ako tretina respondentov (33,2 perc.) deklaruje, že si nemôže dovoliť pestrú stravu vrátane ovocia, rýb a pod., takmer štvrtina (23 perc.) začala vynechávať niektoré jedlá, ktoré prv konzumovala pravidelne (raňajky, obedy, večere).

Za hranicami hľadajú lepšiu cenu a kvalitu

Slováci v pohraničí rozlišujú medzi susednými štátmi podľa svojich potrieb. Kým do Poľska (62,3 perc.) a Českej republiky (53,3 perc.) chodia primárne za nižšími cenami, Rakúsko je jasnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú vyššiu kvalitu (58,3 perc.), špecifický sortiment či iné značky.

Najčastejšie sa v zahraničných košíkoch objavuje mlieko a mliečne výrobky (57,2 perc.), mäsové výrobky, pečivo a pekárenské výrobky. Z nepotravinárskeho tovaru ide o čistiace prostriedky, kozmetiku a oblečenie.

Ročne minú v zahraničí takmer 700 mil. eur

Slováci chodia do zahraničia na veľké nákupy. Priemerný výdavok na jeden nákup sa u nadpolovičnej väčšiny (51 perc.) respondentov pohybuje v intervale 50-99 eur. Takmer štvrtina (23 perc.) dokonca minie na jeden nákup viac ako 100 eur. Ročne tak skončí v obchodoch mimo Slovenska 670 mil. eur. Štát len na DPH prichádza takto ročne takmer o 120 mil. eur.

Slovensko má v dôsledku svojej geografickej polohy a veľkosti predispozíciu na využívanie obchodu a služieb v prihraničných regiónoch, kde žije viac ako 3,2 mil. obyvateľov. Je preto na zamyslenie, akými opatreniami vie štát zatraktívniť nákupy v slovenských obchodoch, ako podporovať našich producentov potravín a ochrániť našu ekonomiku.

Kľúčové zistenia

• • Až 31 perc. Slovákov šetrí na potravinách maximálne
• • 55 percentám pracujúcich sa v dôsledku zhoršenia ekonomickej situácie zhoršila kvalita stravovania
• • Slováci utratia týždenne na nákupy v zahraničí zhruba 13 mil. eur.
• • Ročne ide až o takmer 700 mil. eur, ktoré skončia v obchodoch mimo Slovenska
• • Štát len na strate DPH prichádza ročne bezmála o 120 mil. eur

Kvantitatívny prieskum sa realizoval metódou CAWI online dotazníka prostredníctvom MNForce SK panelu v období od 22. apríla 2026 do 25. apríla t.r. Cieľovú skupinu tvorilo 1 000 respondentov z radov obyvateľov prihraničných okresov Slovenska.

Foto: Envato