Štyria z desiatich Slovákov už zažili pokus vybieliť im účet

08.08.2024, Michal Račko | Bývanie, ceny, financovanie

Až 41 percent ľudí na Slovensku má osobnú skúsenosť s podvodníkmi, ktorý sa od nich pokúsili dostať osobné údaje s cieľom ukradnúť im peniaze z bankového účtu. Vyše polovice z nich sa s tým za posledný rok stretla dokonca viackrát.

Najviac takýchto nekalých praktík sa deje prostredníctvom e-mailov, nasledujú smsky, telefonáty a sociálne siete. Polovica respondentov na takéto snahy o podvod nereagovala, len 7 percent kontaktovalo banku a 6 perc. políciu, no a 2 perc. na pokus naleteli. Svoje heslá na online prístup do banky si väčšina chráni, ale na druhej strane, na neznámych, nezriedka rizikových e-shopoch, kupovalo za uplynulých 12 mesiacov až 57 perc. respondentov.

22b-shutterstock_343292525-headache-1-X.jpg


Podvodníci čoraz vynaliezavejší

Nekalých praktík, za ktorými sú podvodníci snažiaci sa pripraviť občanov o peniaze z ich bankových účtov, z roka na rok pribúda. Ako ukázal prieskum pre spoločnosť Home Credit, až 41 perc. oslovených Slovákov už má osobnú skúsenosť s tým, že sa od nich snažili vylákať citlivé údaje, aby sa dostali k peniazom.

Často pritom nejde len o jednorazovú záležitosť. Za uplynulých 12 mesiacov sa s tým aspoň dvakrát stretla štvrtina respondentov, najmenej trikrát to zažili 9 perc. a viac ako trikrát ďalších 21 perc. ľudí.

"Podvodné pokusy so snahou vylákať od ľudí osobné údaje sa dejú rozličnými spôsobmi, často sa pritom človek stretne postupne aj s viacerými formami. Najčastejšie je to e-mailom, čo uviedlo až 63 perc. respondentov, cez smsky 42 perc., telefonicky 21 perc. a inými kanálmi, kam patria najmä sociálne siete, 12 perc. prípadov," hovorí Jaroslav Ondrušek, analytik trhu zo spoločnosti Home Credit.


Ako reagovali Slováci na pokusy o podvody?

Najviac bolo takých (49 perc.), ktorí na ne nereagovali, ďalších 14 perc. zablokovalo volané číslo či odosielateľa e-mailu, 7 perc. volalo do banky, 6 perc. sa obrátilo na políciu, no 2 perc. Slovákov sa stali obeťou podvodu.

Infografika-1-X.jpg

Zákaznícky ombudsman klientov Home Creditu, Miroslav Zborovský pripomína, že banky nikdy nežiadajú klientov o PIN či heslá e-mailom alebo cez nejaké odkazy. "Ak chcete mať peniaze na účte v bezpečí, používajte biometrické údaje na potvrdzovanie platieb v mobilnej aplikácii, neukladajte údaje o platobnej karte v e-shopoch, radšej ich vypĺňajte odznovu. Nedávajte nikomu číslo karty, prihlasovacie údaje alebo PIN pri telefonickom kontaktovaní, neverte ani hovorom ohľadne prevodu peňazí, vždy si overte informácie v banke," vysvetľuje M. Zborovský.

Infografika-2-X.jpg

Dôležité je podľa neho zvoliť si bezpečné heslá a PIN, po čase ich meniť, nereagovať na podozrivé e-maily, v žiadnom prípade neklikať na odkazy a neotvárať prílohy. Ombudsman zdôrazňuje, že netreba zabúdať ani na pravidelnú aktualizáciu operačných a antivírusových programov.


Zabezpečenie internetbankingu a sociálnych sietí

Samostatnou kapitolou, kde číha na ľudí čoraz viac podvodníkov, sú sociálne siete. Dvaja z troch respondentov spomínajú, že najčastejšie využívajú Facebook, 21 perc. zväčša Instagram, 3 perc. Tiktok a 2 perc. sieť X.

Subjektívne pritom väčšina uvádza, že na sociálnych sieťach poskytujú primerané alebo skôr nízke množstvo citlivých osobných údajov. V prieskume 55 perc. Slovákov uviedlo, že majú niekoľko hesiel, ktoré využívajú pre všetky svoje účty na sociálnych sieťach, pričom niekde majú heslo rovnané. Ďalších 12 perc. všade používa to isté heslo. Čo sa týka hesiel do internetového bankovníctva, drvivá väčšina respondentov sa snaží používať unikátne heslá (88 perc.). Okrem toho najčastejšie využívajú jednorazový SMS kód (38 perc.) či odtlačok prsta (36 perc.).

Infografika-3-X.jpg

Ďalším rizikom, ktoré sa spája s možnosťou úniku osobných údajov, je nakupovanie v neoverených internetových obchodoch, kde si podľa prieskumu za posledný rok kúpilo nejaký tovar až 57 perc. oslovených. V prípade neznámych e-shopov ich zaujíma najmä cena ponúkaného tovaru (77 perc.), a to oveľa viac ako hodnotenie tohto obchodu na internete (45 perc.). Ombudsman odporúča, aby ľudia platbu na internete robili len na zabezpečených stránkach, ktoré majú predponu URL adresy s https://.

Foto: Shutterstock
Grafy: Home Credit

Podobné články

  • Päť tipov, ako si home office zorganizovať úsporne a efektívne

    Home-office-2-X.jpg

    Home office je čoraz bežnejšou formou práce – tak prečo ho nevyužiť naplno? Ak ste aj vy medzi tými, ktorí pracujú (alebo by chceli) z domova, určite hľadáte spôsoby, ako zefektívniť svoju produktivitu a ušetriť náklady na vybavenie domácej kancelárie.

  • Ako stanoviť správnu výšku poistnej sumy na dom či byt?

    Dom-byt-poistenie-4-X.jpg

    Okrem toho, že poistenie nehnuteľnosti od nás vyžadujú inštitúcie, ak ju financujeme cez úver, hlavným zmyslom poistenia je dostať sa v prípade škodovej udalosti k takej sume, aká dokáže pokryť náklady na opravu či kúpu novej veci. Preto je v poistení kľúčová výška poistnej sumy.

  • Aké poistné riziká hrozia pri zmene vlastníka nehnuteľnosti?

    Stahovanie-4-X.jpg

    Predaj, kúpa a dedenie nehnuteľnosti sú spojené s viacerými povinnosťami. Okrem štandardných zápisov súvisiacich so stavom energií, zápisom v katastri nehnuteľností či ohlasovacími povinnosťami pre platenie koncesionárskych poplatkov či komunálneho odpadu, niekoľko povinností sa týka aj poisťovne. Pravdaže, v prípade, ak je nehnuteľnosť poistená.

  • Záujem o nové byty v Bratislave klesá najmä pre extrémne ceny

    Dom-6-byvanie-2-X.jpg

    Ponuka nových bytov v Bratislave sa koncom vlaňajška medzikvartálne znížila 2,5-násobne. Na trhu bolo takmer o 5 percent bytov menej ako v roku 2020, ich ponuka klesla zhruba o štvrtinu.

  • Slováci sa obávajú, že náklady na domácnosť im tento rok stúpnu

    13c-Depositphotos_4190010_ventil-2-X.jpg

    Finančné očakávania Slovákov na rok 2022 nie sú príliš optimistické. Ôsmi z desiatich z nich si myslia, že tohtoročné náklady na chod domácnosti im stúpnu. Väčšina ráta s rastom 40-120 eur mesačne.

  • Mladí Slováci by raz chceli hypotéku, no úverovú históriu neriešia

    8c-bank-note-209104_1920-2-X.jpg

    Hoci sa mladým Slovákom vo veku 20-25 rokov veľmi zadlžovať nechce, mnohí v tomto veku už majú nejakú skúsenosť s úverom. Najčastejšie si požičali na jazdené auto, dovolenku či zaplatenie vzdelávacieho kurzu.