Ku klimatickým riešeniam by mali aktívne prispievať aj budovy

10.04.2026, Henrieta Kissová | Budovy

Budovy by nemali len minimalizovať emisie, mali by aj aktívne prispievať ku klimatickým riešeniam. Cieľom majú byť budovy, ktoré počas svojej životnosti ukladajú uhlík a produkujú obnoviteľnú energiu.

Autorom citátu v úvode textu je Fredrik Fagerberg (na snímke), spoluzakladateľ švédskej spoločnosti ETC Byggentreprenad AB, ktorý vystúpil na medzinárodnej konferencii Green Building Summit 2026.

"Kombináciou biomateriálov, priemyselnej prefabrikácie a systémov obnoviteľnej energie môžu byť budovy škálovateľné, cenovo dostupné aj klimaticky pozitívne. Technológie na výstavbu klimaticky pozitívnych budov už existujú – otázkou však je, ako rýchlo sme ochotní ich prijať," povedal F. Fagerberg na konferencii. Ako dodal, budova s rozlohou približne 5-tisíc metrov štvorcových dokáže uskladniť stovky ton uhlíka v použitých biomateriáloch.

Podujatie Green Building Summit 2026 prilákalo na Slovensko viacerých svetových architektov a ponúklo priestor na výmenu poznatkov, skúseností aj moderných riešení. Témou konferencie bola budúcnosť bývania. Cieľom bolo poukázať na príkladoch zo zahraničia, že inovatívny a koordinovaný prístup v navrhovaní budov dokáže poskytnúť odpovede na neľahké súčasné výzvy v oblasti bytovej výstavby.

Podujatie sa konalo pod záštitou Julesa Gerzona, veľvyslanca Holandského kráľovstva na Slovensku, a Daniela Fügenschuha, prezidenta Európskej rady architektov.

Príklady z Kodane aj zo Švédska

Dánsky architekt Simon Ingvartsen zo svetoznámeho štúdia Henning Larsen v prednáške vysvetlil, prečo treba premýšľať komplexne o celých mestských štvrtiach. Na svojom projekte prvej mestskej štvrte postavenej výlučne z dreva Fælledby v Kodani ukázal, ako môže prepojenie architektúry, krajiny, mobility a infraštruktúry znižovať uhlíkové emisie, podporovať mestskú biodiverzitu a zároveň zlepšovať kvalitu života samotných obyvateľov.

Švédsky architekt Joakim Kaminsky sa v prezentácii zameral na konkrétne riešenia využitia prefabrikátov, CLT panelov, recyklovaných materiálov a opätovného použitia stavebných komponentov. Široké spektrum jeho riešení dokazuje využitie nízkouhlíkového prístupu aj pri väčších občianskych stavbách a bytových domoch.

Architekt Juan Pablo Herrero Gil z dánskeho ateliéru Effekt predstavil tri realizované projekty bývania, ktoré využívajú konštrukčné stratégie na zníženie uhlíkovej stopy budov a zlepšenie kvality života ich obyvateľov. "Udržateľnosť, cenovú dostupnosť a obývateľnosť nie sú ťažké dosiahnuť, avšak skutočnou výzvou a obrovským potenciálom je dosiahnuť všetky tri naraz," uviedol J. P. Herrero Gil.

Prezentovaný projekt Biome využíva modulárny drevohybridný stavebný systém CREE, čím znižuje náklady a čas na výstavbu. Ústredným motívom konceptu Biome je však aj jeho adaptabilita, pretože interiér možno prispôsobiť tak, aby spĺňal potreby rozličných demografických skupín a meniacich sa životných okolností svojich užívateľov.

Stavebný sektor a klimatická kríza

Podľa Piotra Kalbarczyka z holandského ateliéru Cityförster sú rozhodujúcimi aspektami mestského plánovania aj spôsob mobility či životný štýl obyvateľov. Hovoril o projekte mestskej štvrte Max Becker Areal v nemeckom Kolíne nad Rýnom, ktorá je príkladom revitalizácie bývalého industriálneho areálu na moderný živý celok s kvalitnými krajinárskymi riešeniami a experimentálnymi formami bývania. Spomenul taktiež bratislavský Istropolis, na ktorom sa holandský ateliér spolupodieľa. Diskusia sa venovala aj širšiemu kontextu tvorby miest.

Green Building Summit 2026 nastolil diskusiu o tom, ako môže stavebný sektor reagovať na klimatickú krízu a na rastúci tlak na dostupnosť bývania. Toto tradičné podujatie opäť spojilo architektov, developerov, projektantov, zástupcov miest a obcí, verejnú správu aj stavebné firmy a prinieslo pohľad na riešenia, ktoré sa už dnes realizujú v európskych mestách.

Foto: Matej Kováč

Vizualizácia: Cityförster, Simon Ingvartsen