Širokorozchodná železnica má vraj rozšíriť ruský vplyv v Európe

26.08.2014, SITA | Inžinierske stavby

Širokorozchodná železničná trať a jej zamýšľané predĺženie z Košíc do Viedne je od samého začiatku predovšetkým politickým projektom na rozšírenie ruského vplyvu v západnej Európe.

Tvrdí to odborníčka na železničnú dopravu a šéfredaktorka časopisu Železničná revue Desana Mertinková.

"Dve doterajšie štúdie spochybnili návratnosť projektu bez dotácií z verejných zdrojov. Najlepšie o tom svedčí doterajší nezáujem súkromných investorov o jeho realizáciu formou verejno-súkromného partnerstva," uviedla pre agentúru SITA D. Mertinková.

"Aj keď sa nová štúdia realizovateľnosti vypracuje, neznamená to, že potvrdí niečo iné. Skôr možno očakávať, že dospeje ešte k horším ukazovateľom efektívnosti. V Európe a v Ázii totiž vzniká niekoľko konkurenčných dopravno-logistických projektov," dodala.

Najnovšiu štúdiu realizovateľnosti projektu širokorozchodnej trate by malo pripraviť medzinárodné združenie, v ktorom má zastúpenie aj slovenská firma Valbek, s.r.o. Bratislava, člen skupiny Valbek - EU so sídlom v českom Liberci. V združení projektových a inžinierskych spoločností sú aj rakúsky Bernard a nemecký Obermeyer. Firmy uspeli v obstarávaní s cenovou ponukou takmer 6 miliónov eur.

Realizáciu projektu širokorozchodnej železnice cez Slovensko navyše aktuálne ohrozuje zhoršenie ukrajinsko-ruských vzťahov pre ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny a vojenskú podporu rebelov zo strany Ruska, ako aj nedávnu ruskú anexiu polostrova Krym. Ukrajinské železnice napriek tomu nedávno potvrdili záujem pokračovať v tomto projekte spolu s Ruskými železničnými dráhami (RŽD), Rakúskymi spolkovými železnicami ÖBB Holding AG a so Železnicami SR.

Bez dotácií to nepôjde

"Naposledy odhadovaná cena projektu 6 miliárd eur je na úrovni roku 2010. Skutočné náklady sa môžu vyšplhať až na 9 mld. eur," odhaduje odborníčka. Slovensko by malo postaviť okolo 400 kilometrov nových tratí, Rakúsko dvadsať.

"Výstavba a prevádzka novej železničnej infraštruktúry však bude bez dotácií stratová. Poukázala na to už predbežná štúdia realizovateľnosti vypracovaná spoločnosťou Roland Berger v roku 2011," upozornila D. Mertinková. Zisková by podľa nej bola len prekládka tovarov, tá by sa však presunula z Čiernej nad Tisou do Rakúska do blízkosti Viedne.

Za dobrú správu expertka považuje, že slovenské železnice už v súčasnosti disponujú dostatočnou kapacitou na vyšší objem tranzitu kontajnerov do Európy. Posilniť podľa nej treba prekládkové kapacity v Čiernej nad Tisou. "Modernizácia tohto železničného uzla, ktorá by mohla byť financovaná z eurofondov, sa však niekoľko rokov odkladá," poznamenala D. Mertinková.

Rusi pripravujú aj konkurenčný projekt

Ruské železničné dráhy medzitým pripravujú ďalší konkurenčný projekt. Do konca tohto roku plánujú s bieloruskými a kazašskými železnicami založiť spoločnú dopravno-logistickú spoločnosť OTLK. "Posilnia ňou tranzit ázijských kontajnerov cez Poľsko. RŽD chcú do OTLK vložiť svoje akcie v TransContaineri, ktorý sa uchádzal aj o kúpu podielu v ZSSK Cargo Intermodal, a.s. (dcérska firma Železničnej spoločnosti Slovensko)," uviedla D. Mertinková.

Čína sa zasa významne investične angažuje pri dobudovaní nového železničného tranzitného koridoru v trase historickej obchodnej Hodvábnej cesty. "Uvažuje s viacerými cestami cez Irán, Turecko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko až do Rotterdamu. Prílev kontajnerov z juhu Európy podporuje aj rozhodnutie Číny vytvoriť v gréckom prístave Pireus hlavnú vstupnú bránu pre svoje tovary do Európy," dodala D. Mertinková.

Aj preto sa RŽD dnes angažujú pri privatizácii gréckych železníc Trainose, gréckeho prístavu v Solúne a zapojili sa aj do modernizácie železníc v Srbsku.

Ilustračné foto: slanskevrchy.sk