Úverová bublina je rizikovejšia ako ceny bývania, tvrdí analytik NBS

12.04.2018, Vladimír Kmec | Odborné akcie, veľtrhy, súťaže

V Bratislave sa uskutočnila odborná konferencia s názvom Realitné fórum. Stretlo sa na nej a diskutovalo takmer 180 odborníkov, špičky slovenského developmentu, práva a architektúry.

"Bratislava sa rozkladá na ploche takmer rovnakej ako Viedeň, ale žije tu štyrikrát menej ľudí. Potrebujeme hlavné mesto SR dotvárať," uviedol v úvodnom príhovore primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

"Netvrdíme, že smart riešenia dokážu vyriešiť problém s dopravou a parkovaním. Dokážu však čiastočne eliminovať negatívne javy, napríklad parkovanie na chodníkoch, 'divoké' parkovanie v centre mesta a podobne. Už dnes existujú aplikácie, ktoré ukážu, kde je voľné miesto, a urýchlia tak zaparkovanie. Smart riešenia momentálne spočívajú v ponuke otvorených dát, v zjednodušovaní procesov. Dobrým príkladom je Bratislavská mestská karta," povedala hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad.

• Jeden z panelov počas diskusie na Realitnom fóre v Bratislave viedli (zľava doprava): Pavel Pelikán (J&T Real Estate), Ján Palenčár (Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska), Ingrid Konrad (hlavná architektka mesta Bratislava) a Martin Marko (HB Reavis).

---

 

Tak často spomínané "chýbajúce metro" má podľa nej svoje negatívne dôsledky, napríklad na zaľudnenosť ulíc a život v parteroch budov. Diskutujúci odborníci sa zhodli na tom, že najviac by kritickej bratislavskej doprave a parkovaniu pomohla električka a projekt TEN-T. Napokon, vo vyspelých metropolách dokážu koexistovať automobily, hromadná doprava, peší aj cyklisti.

Realitná alebo úverová bublina?

Analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Mikuláš Cár (na snimke) v diskusnom paneli o rezidenčnom trhu uviedol, že SR je v ukazovateľoch tohto developmentu mierne nad priemerom krajín Európskej únie a prakticky kopíruje krivku vývoja.

"V poslednom kvartáli 2017 sme evidovali náznak ochladenia na realitnom trhu. Jednou z príčin môžu byť aj regulačné opatrenia, ďalšie ešte len prídu. Napríklad celkový úver by od 1. júla tohto roku nemal prevýšiť osemnásobok čistého ročného príjmu žiadateľa o pôžičku (tzv. Debt To Income – DTI). Očakávam aj istý psychologický efekt, keď hroziace opatrenia motivujú práve nimi najviac ohrozenú skupinu ľudí a tí si zažiadajú o financovanie," poznamenal M. Cár.

Z pohľadu NBS je podľa neho nadmerné zadlžovanie domácností rizikovejším faktorom ako vývoj cien bývania, hoci je medzi nimi významné prepojenie. "Môžeme hovoriť o 'úverovej bubline'," doplnil analytik centrálnej banky.

Ktoré regióny ťahajú zdražovanie

Martin Lazík z Reality.sk na grafoch ukázal, že rast cien nehnuteľností v SR je ťahaný regiónmi mimo západného Slovenska. "Intenzívny vzostup cien je Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove, Trenčíne a Žiline, a to oveľa zaujímavejší ako v Bratislave, Trnave alebo Nitre. Mimochodom, hypotéky sa za rok 2017 na úverovaní nehnuteľností podieľajú 'iba' desiatimi miliardami eur, kým ostatné formy financovania objemom 15 mld. eur," konštatoval M. Lazík.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, pripomína, že do zvyšovania cien nehnuteľností sa premieta aj zdražovanie stavebných prác. "Sprísnením financovania bude ohrozená najmä skupina kupujúcich, ktorí hľadajú prvé, štartovacie a lacnejšie bývanie, teda jedno- až dvojizbové byty. Predpokladáme, že sa posilní dopyt po nájomnom bývaní. Štát teda priškrtil možnosti financovania a zároveň ani neposkytol obyvateľom alternatívu – nevytvoril podmienky pre developerov, aby stavali nájomné byty," dodal J. Palenčár.

Foto: Kakody foto