Prieskum PlanRadaru o siedmich architektonických trendoch dneška

29.09.2022, Anna Palfiová | Správy zo stavebníctva

Architektúra a urbanizmus sú odbory, ktoré ovplyvňujú každodenný život väčšiny z nás. Profesionáli z týchto oblastí, sa zásadnou mierou podieľajú na vzhľade miest a komforte ich obyvateľov.

Na to, aby sa ich vizionárske predstavy mohli zhmotniť do reálnych stavieb, je potrebný čas. Na projektoch často pracujú dlho pred tým, než sa prvýkrát zakopne do zeme. Navyše pritom čelia rozmanitým tlakom zvonku, či už ide napríklad o ziskovosť, pohodlie užívateľov alebo udržateľnosť projektov, takže musia podstupovať aj kompromisy.

Ako architekti reagujú na zmeny

Spoločnosť PlanRadar, ktorá prevádzkuje komplexnú platformu pre digitalizáciu procesov pri stavebných projektoch vrátane spomínanej fázy plánovania, sa z podstaty svojho biznisu o globálne trendy ovplyvňujúce architektúru veľmi zaujíma a sleduje ich. Aj z toho dôvodu firma realizovala v 12 krajinách vrátane Slovenska prieskum odhaľujúci budúce trendy, priority a stratégie, ktorým tento odbor čelí.

"Prieskum sme uskutočnili preto, aby sme pochopili, ako sa architekti v krajinách, kde pôsobíme, prispôsobujú aktuálnym zmenám a čo plánujú do budúcnosti. Vyplýva z neho, že v dnešných globalizovaných časoch sa mnohé trendy ovplyvňujúce architektúru stávajú čoraz univerzálnejšími – hoci je zrejmé, že niektoré rozdiely medzi krajinami naďalej trvajú," hovorí Ivan Petráš, expert spoločnosti PlanRadar zameriavajúci sa na digitalizáciu procesov pri stavebných a realitných projektoch.

Čo dnes hýbe svetovou architektúrou

Z prieskumu vyplynulo sedem hlavných trendov, ktoré v súčasnosti hýbu svetovou architektúrou.

1. Udržateľnosť
Popredné architektonické združenia a odborníci zo všetkých 12 krajín zahrnutých v prieskume sa zaviazali k zlepšeniu udržateľnosti v rámci tohto odboru. Takmer dve pätiny globálnych emisií uhlíka sa totiž pripisujú sektoru stavebníctva (prostredníctvom výstavby, prevádzky a demolácií budov) a architekti po celom svete si veľmi dobre uvedomujú svoju úlohu v zlepšovaní udržateľnosti stavieb, ktoré navrhujú.

2. Uhlíkovo neutrálne budovy
Znižovanie uhlíkovej stopy je kľúčovým trendom v desiatich z 12 krajín (okrem Maďarska a Spojených arabských emirátov). Pri uhlíkovo neutrálnej budove by jej výstavba, použité materiály aj prevádzka nemali produkovať žiadne emisie. Tam, kde to nie je možné zabezpečiť, sa tieto emisie kompenzujú (napríklad investíciami do energetickej efektívnosti, nákupom zelenej elektriny, sadením stromov a pod.). V krajinách zahrnutých do prieskumu, ktoré sú členmi EÚ, patrí znižovanie emisií k spoločným cieľom a významne poháňa národné iniciatívy. Záväzok Slovenska pre rok 2030 zodpovedá zníženiu emisií o 12 percent.

3. Zameranie na komfort a spokojnosť užívateľov
V siedmich krajinách (v Českej republike, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Spojených arabských emirátoch, Španielsku a vo Veľkej Británii) sa objavuje zameranie na tzv. wellbeing budúcich obyvateľov či nájomcov. Rastie povedomie o tom, že budovy môžu byť viac ako len miesta na prácu, spánok alebo trávenie voľného času. Môžu a mali by byť konštruované tak, aby zlepšovali kvalitu života, zdravia i pohodu ľudí.

4. Budovy navrhnuté ako súčasť životného prostredia
Architekti už dávno pochopili, že budovy sa len zriedka stavajú izolovane – a ich dizajn tak ponímajú v závislosti od miestneho terénu a infraštruktúry. V súčasnosti však ešte viac premýšľajú nad kontextom okolia. Má budova prístup k vode, vetru, slnečnému žiareniu alebo geotermálnej energii? To všetko sa dá pozitívne využiť napríklad na návrh systémov vykurovania a chladenia. V polovici skúmaných krajín už architekti tento lokálne citlivejší prístup k výstavbe deklarujú. Okrem Slovenska medzi ne patrí aj Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Poľsko a USA.

5. Odolnosť voči extrémnym poveternostným podmienkam
S tým, ako sa postupne začínajú prejavovať klimatické zmeny, už celkovo päť krajín (Francúzsko, Taliansko, Nemecko, USA a Veľká Británia) plánuje navrhovať budovy, ktoré budú voči týmto vplyvom odolnejšie. Napríklad Spojené štáty americké boli v posledných dvoch desaťročiach zasiahnuté rozličnými záplavami, hurikánmi a lesnými požiarmi. Kým Veľká Británia alebo Nemecko sa vyrovnávali s niekoľkými bleskovými povodňami, v Taliansku zostávajú trvalou hrozbou zemetrasenia. Hoci sa prístup jednotlivých krajín v závislosti od prejavov klimatických zmien líši podľa konkrétnych podmienok, zhodujú sa na tom, že je potrebné na túto spoločnú hrozbu reagovať.

6. Rekonštrukcie a zmeny vo využívaní budov
Hlavným záujmom investorov a developerov je stavať nové budovy. Takže hoci renovácie predstavujú skvelý spôsob, ako možno znížiť produkciu emisií, nie je to všade populárne. Dôvodom je odlišná demografia obyvateľstva, kultúrny vkus aj priority stavebného priemyslu. Avšak v súvislosti s pálčivými obavami o udržateľnosť uprednostňuje čoraz viac krajín modernizáciu, renováciu a zmenu účelu existujúcich budov. V tej či onej podobe ju ako budúci trend zdôraznilo celkovo šesť krajín.

7. Väčšie zahusťovanie miest
S ohľadom na znižovanie závislosti od áut a skracovania času dochádzania, uprednostňujú mnohé krajiny aj zahusťovanie miest (oproti predchádzajúcemu trendu rozširovania) so zameraním na občiansku vybavenosť: od obchodov s potravinami cez poskytovateľov zdravotnej starostlivosti až po coworkingové priestory v dochádzkovej vzdialenosti od bydliska. Architektonická obec v tretine krajín vyzdvihuje tento jav ako dôležitý trend, ktorý súvisí s už spomínanou oblasťou väčšieho zamerania stavieb na komfort a spokojnosť ľudí.

Ako zvýšiť udržateľnosť budov

V celosvetovom meradle možno konštatovať, že architekti sa angažujú v rozmanitých postupoch, ktoré môžu zvýšiť udržateľnosť budov. Zatiaľ čo osem krajín z dvanástich uvádza ako spoločnú črtu budúcej architektúry úsporu vody, sedem štátov hovorí o cirkulárnej ekonomike a opakovane použiteľných stavebných materiáloch. Práve problematika využívania rozličných obnoviteľných biomateriálov je ďalšou zaujímavou kapitolou v realizovanom prieskume.

"Osem z 12 krajín sa domnieva, že v budúcnosti sa bude v stavebníctve viac používať drevo, ktoré zvládne obrovské zaťaženie. Ale aj konope, ktoré možno použiť ako formu betónu, pričom ponúka podobné konštrukčné vlastnosti ako tradičné materiály, zároveň je lacné a rýchlo rastie. Päť štátov vrátane Slovenska má podobne vysoké očakávania od slamy a iných tráv, kým tri krajiny predpokladajú, že veľkú úlohu bude hrať mycélium (vlákna húb). Všetky tieto biomateriály sú vysoko udržateľné, pretože počas rastu pohlcujú oxid uhličitý a potom ho po desaťročia konzervujú v štruktúre budovy," poznamenáva I. Petráš.

Budúcnosť pre recyklované materiály

Ďalším variantom sú podľa I. Petráša materiály nového tisícročia. Ako príklad uvádza talianskych odborníkov, ktorí predpovedajú, že architekti budú už onedlho viac využívať grafén, ekologické fotokatalytické farby, regenerovaný nylon a kompozitné materiály ako zmes betónu a uhlíkových vlákien. Postupne tiež vzrastie dopyt po biobetóne či transparentnom priesvitnom betóne, ktorý je unikátnou kombináciou betónu a plexiskla.

Popritom existuje snaha využívať viac recyklovaných materiálov (vrátane recyklovaného betónu a tehál). Vďaka ich opätovnému použitiu sa architekti môžu vyhnúť emisiám spojeným s ich prvotnou ťažbou a produkciou. Len výroba nového betónu predstavuje približne 7 perc. celosvetových emisií CO₂, takže recyklácia stavebných materiálov by mohla výrazne znížiť ich vplyv.

Foto: Shutterstock