Ropovod Bratislava - Schwechat je ešte aktuálny, SR sa ho nevzdáva

05.06.2019, SITA | Správy zo stavebníctva

Slovensko sa ešte nevzdalo projektu výstavby ropovodu z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu. Problémom je, kadiaľ by jeho trasa mala na území SR viesť. Rakúsko je na výstavbu pripravené.

Spoločnosť Bratislava - Schwechat Pipeline, ktorú založili slovenský Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-perc.), považuje ropovodný projekt stále za reálny. "Projekt ropovodu z pohľadu EÚ, ako aj Rakúska je stále aktuálny. V prípade Slovenska je projekt z hľadiska hospodárskej stratégie a významu rovnako aktuálny," hovorí šéf firmy Bratislava - Schwechat Pipeline Robert Nemcsics.

Realizácia projektu je však podľa neho podmienená potrebou legislatívnych zmien v súčasne platnej právnej úprave pre tento druh líniových stavieb na území SR. "Ale taktiež aj zmenou postoja a vnímania projektu zo strany samospráv," poznamenáva R. Nemcsics. Momentálne stále platí uznesenie hlavného mesta SR spred štyroch rokov, ktoré jednoznačne hovorí o negatívnom postoji Bratislavy k spomínanému ropovodnému projektu. Samospráva hlavného mesta odmieta trasovanie ropovodu na území Bratislavy.

Na vyriešenie trasy dostali 18 mesiacov

Vláda SR na konci roku 2017 spoločnosti Bratislava - Schwechat Pipeline dala 18 mesiacov, aby vyriešila problémy s trasovaním ropovodu na slovenskej strane. Inak projekt ministerstvo hospodárstva, ako jediný akcionár firmy Transpetrol, zmrazí. Projekt má dnes už detailnú štúdiu realizovateľnosti, spresňuje Podľa R. Nemcsics.

"Rozsiahla štúdia vychádza z pôvodne navrhnutého trasovania s koridorom vyčlenenom v platnom územnom pláne hlavného mesta SR pre tento druh líniovej stavby," vysvetľuje R. Nemcsics. Štúdia pozostáva z technicko-technologickej, geograficko-majetkovej, právnej a environmentálnej časti. "Každá z nich je spracovaná samostatne prostredníctvom renomovaných nezávislých firiem a autorov," spresňuje R. Nemcsics.

Rakúsko je pripravené

Úsek ropovodu prechádzajúci územím Rakúska je už dlhšie pripravený z hľadiska projekčných prác a inžinieringu na okamžitú realizáciu vrátane stavebných povolení, práv prechodu a ďalších náležitostí. "Trasa v Rakúsku zároveň reprezentuje viac ako 80 percent celkovej dĺžky ropovodu a rešpektuje všetky najprísnejšie normy a kritériá na výstavbu a prevádzku tohto druhu líniových stavieb. Prechádza totiž aj viacerými chránenými krajinnými územiami či vodohospodárskymi oblasťami," uvádza R. Nemcsics.

Zámer slovensko-rakúskeho ropovodu zaradila Európska komisia opakovane medzi strategické projekty EÚ v rámci energetiky. "Prepojenie ropovodných sústav východ - západ je z pohľadu energetickej bezpečnosti Eúrópskej únie aktuálnou témou, a to bez ohľadu na posledný vývoj v kauze znečistenej ropy a následnej odstávky jej prepravy na ropovode Družba. Táto situácia len zvýraznila strategický aspekt nášho projektu, keďže je projektovaný ako reverzný a spoločnosť OMV garantuje dostatočnú kapacitu pre potreby SR v prípade jeho reverzného využitia," pokračuje R. Nemcsics.

Návrh s viacerými variantmi

Okrem tohto je podľa neho nový ropovod medzi Slovenskom a Rakúskom dôležitý pre dodávky ruskej ropy do rafinérie Schwechat. "Slovensko je viazané medzinárodnými a bilaterálnymi dohodami k tomu, aby takýto prístup rakúskej strane umožnilo," konštatuje R. Nemcsics s tým, že nový ropovod by v neposlednom rade zvýšil objem prepravovanej ropy ropovodom Družba, a teda by sa zvýšili príjmy do štátnej kasy.

Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Tie sa týkajú výlučne úseku na území SR. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr firma Bratislava - Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v tzv. karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg.

Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa firmy Bratislava - Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur. Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu pôvodne na jeseň 2004.

Ilustračné foto: Transpetrol