Hypotéka Slovákov láka, no mnohí sadzbu tej svojej nevedia

18.05.2014, SITA, ABC-bývanie.sk | Bývanie, ceny, financovanie

Hypotéky Slovákov lákajú. Viac ako polovica z nich je ochotná vziať si hypotéku na splnenie sna o vlastnom bývaní. Z tých, ktorí hypotéku už majú, si však na svoju sadzbu nespomína 41,3 percenta.

Hypotekárny úver a jeho podmienky si ale mnohí Slováci predsa len pamätajú. Spomedzi tých, čo si na svoju sadzbu hypotéky spomenulo, niečo vyše 60 perc. ľudí uviedlo, že ročný úrok má 3,5 perc. a viac. Vyplynulo to z reprezentatívneho prieskumu Prima banky, ktorý uskutočnila agentúra 2muse na vzorke vyše tisíc respondentov v druhej polovici apríla 2014.

Slováci sa podľa Prima banky zadlžujú čoraz viac. Cestou k vlastnému bývaniu je totiž pre mnohých práve hypotéka. Záujem o nové hypotéky ťahajú najmä úrokové sadzby, zistila banka. Tie sú momentálne na svojich historických minimách. Priemerná úroková sadzba na nových hypotékach sa v marci znížila zhruba na 3,5 perc. a očakáva sa, že bude klesať ďalej.

V prieskume zhruba štyria z desiatich Slovákov uviedli, že majú sadzbu hypotéky pod 3,5 perc. Ako poznamenáva Prima banka, priemerná sadzba na trhu v marci potvrdila, že úrokové sadzby, s akými bankové domy súperia, nie sú vždy pre každého. Daňou za výhodnú sadzbu môže byť podľa Prima banky podmienka poistenia úveru, otvorenia účtu, zasielania príjmu na účet či umiestnenie nehnuteľnosti v krajskom meste.

Finančné bohatstvo domácností stúpa

Finančné bohatstvo domácností v strednej a vo východnej Európe v posledných rokoch rástlo. Vo svojej štúdii to zasa konštatuje banková skupina UniCredit. Od roku 2004 do vlaňajška sa úroveň finančného bohatstva domácností v tomto regióne zvýšila viac ako dvojnásobne na takmer 780 miliárd eur.

Oproti západu však krajiny strednej a východnej Európy v mnohých ukazovateľoch stále výrazne zaostávajú, uvádza štúdia. Na porovnanie, čisté finančné bohatstvo domácností v Rakúsku, Nemecku a Taliansku v roku 2013 predstavovalo 6 800 mld. eur.

Domácnosti v SR sú slabšie ako české

Výrazný rozdiel v úrovni finančného bohatstva domácností medzi regiónom a tromi spomínanými krajinami západnej Európy je aj pri porovnaní jeho pomeru k hrubému domácemu produktu (HDP). Celková finančná sila domácností v strednej a vo východnej Európe v roku 2013 dosiahla 48 perc. regionálneho HDP oproti vyše 200 perc. v Rakúsku, Nemecku a Taliansku. V prípade Slovenska je to dokonca ešte menej (36 perc.), kým napríklad Česká republika má viac ako 50 perc.

Prírastky finančného bohatstva však ovplyvnila aj finančná kríza. Dočasne dokonca klesalo v dôsledku strát na kapitálových trhoch, ako aj zmenou zloženia finančných aktív. Rozdiel medzi strednou a východnou Európou na jednej strane a západnou Európou na strane druhej je vo finančnej oblasti najmä na strane aktív.

"Ak sa pozrieme do budúcnosti, zbližovanie čistého finančného bohatstva domácností v strednej a vo východnej Európe smerom k západoeurópskym normám bude postupne pokračovať a bude ju poháňať predovšetkým zrýchlenie úspor a investícií," hovorí šéf divízie UniCreditu pre strednú a východnú Európu Gianni Franco Papa.

Peniaze v hotovosti a v bankách

Väčšinu finančných aktív domácností v regióne strednej a východnej Európy tvoria tzv. hotovostné aktíva, teda mena a bankové vklady. Ich vzostup nastal aj pod vplyvom finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. Potom sa však domácnosti začali postupne presúvať aj k tzv. inštitucionalizovaným aktívam, najmä podielovým či dôchodkovým fondom.

Takýto trend by mal podľa analytického oddelenia UniCredit pokračovať aj v ďalších rokoch. "Bez ohľadu na to však hotovostné aktíva budú naďalej dominantnou triedou aktív, a to s určitými rozdielmi v jednotlivých krajinách,“ vysvetľuje Carmelina Carluzzo z UniCredit CEE Strategic Analysis.

V prípade Slovenska z celkových finančných aktív predstavujú hotovostné aktíva až 67 perc., zvyšok tvorili inštitucionalizované aktíva. Slovenskou špecialitou aj v rámci regiónu je pritom to, že v SR chýbajú aktíva vo forme akcií, kým za celú strednú a vo východnú Európu majú priemerne 4 perc., ba na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností. Práve rozvoj kapitálového trhu UniCredit považuje za jeden zo zdrojov ďalšieho možného zveľaďovania finančného bohatstva domácností.

Rástli najmä úvery na bývanie

Na strane pasív sa v posledných rokoch výraznejšie zmeny neudiali. Podľa štúdie napriek rozdielom medzi krajinami rástli najmä úvery na bývanie, rýchlejšie ako spotrebiteľské úvery. V podobnom trende sa očakáva aj vývoj v nasledujúcich rokoch a rast úverov v regióne by mal pokračovať. Celkové finančné záväzky pritom vlani v strednej a vo východnej Európe predstavovali 21 perc. regionálneho HDP. Na porovnanie, v Rakúsku, Nemecku a Taliansku to bolo takmer 60 perc.

Na Slovensku bol objem finančných pasív domácností necelých 30 perc. HDP. Viac ako tretinu z toho tvorili úvery na bývanie, podiel spotrebných úverov bol 28 perc. Slovensko tak má najvyšší podiel úverov na bývanie v strednej a vo východnej Európe.

Štúdia skupiny UniCredit sledovala vývoj v krajinách, kde pôsobia jej pobočky. V rámci strednej a východnej Európy to boli okrem Slovenska aj Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko a tiež Turecko a Rusko.