Budovy už aj na Slovensku treba prispôsobiť extrémnym horúčavám

10.08.2017, Ingrid Kántorová | Rodinné domy

Extrémne letné horúčavy sa na Slovensku stávajú pravidelným hosťom, preto by majitelia rodinných domov mali myslieť nielen na ochranu pred chladom, ale aj pred prehrievaním. Tepelnoizolačné materiály totiž fungujú inak v zime a inak v lete.

Moderné tepelné izolácie dnes dokážu udržať optimálnu klímu v chladnom období, v lete je to však inak. Keď nie je k dispozícii vetrací systém alebo klimatizácia, nedokážeme v interiéri voči výkyvom vonkajších teplôt zasiahnuť. Pri mrazoch dokáže pružne reagovať vykurovací systém. Keď teplota vonku klesne, prikúrime a regulácia sa snaží teplotu držať na konštantnej hodnote.

36b-shutterstock_408737539-leto-1-X.jpg

"Ak v lete cez deň stúpne teplota v exteriéri nad 30 °C a obvodová stena a strecha teplo nezadržia, interiér sa prehreje a počas krátkeho a mierneho zníženia nočnej teploty sa nestihne ochladiť. Aby sme tomu zabránili, potrebujeme obal budovy s vyššou schopnosťou teplo zadržať, teda akumulovať," vysvetľuje Karol Tužinský, aplikačný manažér v spoločnosti Knauf Insulation.


Posudzovanie tepelných izolácií

Tepelné izolácie sa bežne posudzujú podľa parametra súčiniteľ tepelnej vodivosti λ, ktorý sa uvádza v W/m.K. Udáva ju každý výrobca tepelnej izolácie ako hlavný parameter. Čím je toto číslo nižšie, tým izolácia lepšie v zime izoluje.

Pri všetkých tepelnoizolačných materiáloch dnes môžeme nájsť hodnoty 0,032 až 0,04 W/m.K, čo je uspokojivý štandard pre úspory tepla v zime. Jednotlivé izolácie majú však aj iné vlastnosti, ktoré si často laik nevšíma, ale na ochranu pred letným prehrievaním sú kľúčové.

"Odolnosť voči prehrievaniu najviac ovplyvňuje hrúbka, objemová hmotnosť čiže hustota a merná tepelná kapacita tepelných izolácií. Od nich závisí množstvo 'uskladneného' tepla, ktoré dokáže zateplenie zadržať," pokračuje K. Tužinský.

Zadržané teplo potom vyjadruje veličina fázový posun teplotného kmitu. Ten udáva čas, za ktorý prejde teplota z jednej strany konštrukcie na druhú, teda zjednodušene čas, za aký sa interiér prehreje na vonkajšiu teplotu. Ideálne je, keď prehriatie, čiže fázový posun, príde po viac ako siedmich hodinách, čo vlastne predstavuje koniec denného slnečného svitu. Vtedy sa už vonkajšia teplota znižuje a budova sa môže ochladzovať.


Kritickým miestom je v lete najmä strecha

Najlepšie výsledky pri meraní prehrievania, t.j. fázového posunu teplotného kmitu, dosahujú z tepelnoizolačných materiálov dosky z lisovanej minerálnej vlny a drevovláknité dosky. Minerálna vlna má zároveň lepšie tepelnoizolačné vlastnosti v zimnom období.

Kritickým miestom budovy býva v lete najmä strecha. Pri izolovaní šikmej strechy je potrebné myslieť aj na dostatočnú hrúbku izolácie. Donedávna sa strechy bežne izolovali len medzi krokvami, dnes sú však potrebné aspoň dve vrstvy tepelnej izolácie v celkovej hrúbke najmenej 26 centimetrov.

"Najvýraznejšie prehrievanie pociťujú užívatelia podkroví s netienenými strešnými oknami. Pri voľbe materiálov by sme mali tiež dbať, aby krytina na šikmej streche nemala tmavú farbu, pretože tá priťahuje slnenčné lúče a dokáže zdvihnúť teplotu povrchu aj o niekoľko stupňov," poznamenáva K. Tužinský.

Dom-horucavy-1-X.jpg

Dom-horucavy-2-X.jpg

 Odolnosť voči prehrievaniu najviac ovplyvňuje hrúbka, objemová hmotnosť čiže hustota a merná tepelná kapacita tepelných izolácií. Od nich závisí množstvo "uskladneného" tepla, ktoré dokáže zateplenie zadržať.


 

Vplyv okien a tienenia

Na prehrievanie interiéru má významný vplyv aj výber okien a ich tienenia. Ideálne je zvoliť vonkajšie tienenie vo forme vonkajších žalúzií, roliet alebo markíz, ktoré zabránia kontaktu slnečného žiarenia s konštrukciou okna. V tropických horúčavách je nutné prispôsobiť aj režim vetrania. Pri teplotách nad 30 °C je potrebné cez deň okná nechať zatvorené, aby nevpúšťali prehriaty vzduch dovnútra. Odporúčame zatiahnuť závesy aj žalúzie či rolety a vetrať len ráno a večer.

Správne využívaná klimatizácia rozhodne ochladeniu interiéru pomôže, neodporúča sa však zapínať ju v noci, pretože by mohla príliš vysušovať sliznice. Pri správne zateplenom a zatienenom dome je využívanie klimatizácie potrebné približne o polovicu kratšie ako pri budovách s nesprávnou tepelnou ochranou.

Foto: Shutterstock, Knauf Insulation

Podobné články