V takom type bývania, o akom snívali, žije len pätina Slovákov

30.04.2013, ABC-bývanie.sk | Rodinné domy

Iba jeden Slovák z piatich žije v takom type bývania, aké považuje pre svoju rodinu za ideálne. Najčastejšie túžime po domoch na okrajoch miest, pričom takýto druh bývania by chcelo 42 percent ľudí.

Vyplýva to z prieskumu preferencií v bývaní, ktorý si dala vypracovať Prima banka. Po malom alebo stredne veľkom byte v meste túži len jeden Slovák z desiatich. Hoci takmer všetci ostatní uprednostňujú vlastný dom či byt a radi by siahli po projektoch rodinných domov, vysnívané bývanie má dnes iba 22 perc. Slovákov. Bývať na vidieku mimo mesta si môže dovoliť len 19 perc. ľudí, ktorých oslovil prieskum.

Zvyšok si také bývanie nemôže dopriať najmä pre vysokú vstupnú investíciu (57 perc.) a pre náklady na prevádzku a údržbu (22 perc.). Ďalšou nezanedbateľnou prekážkou je potreba dochádzať za prácou a zabezpečiť si tak stály príjem (19 perc.), problémom býva aj blízkosť školy a služieb (9 perc.), dodáva Prima banka.
 

Dostupnosť bývania sa zlepšuje

Najschodnejšou cestou k vlastnému domu či bytu je pre mnohých Slovákov hypotéka či úver na bývanie, dobrou voľbou je i pôžička od Slovenskej požičovne. Celkovo si Slováci na bývanie požičali už vyše 11 miliárd eur a táto suma každoročne stúpa o ďalšiu miliardu. Podľa Národnej banky Slovenska má hypotéku alebo úver na bývanie 9,3 perc. domácností.

Ekonomická dostupnosť bývania v SR sa zlepšuje, tvrdia odborníci. Tento údaj hovorí o hypotetickej ploche domu alebo bytu v metroch štvorcových, akú si priemerný Slovák môže kúpiť z jedného hrubého mesačného platu.
 

Na byt treba pracovať 53 mesiacov

"Najvyššiu úroveň mal tento ukazovateľ v roku 2005, keď si priemerný Slovák mohol zo svojho platu dovoliť kúpiť 0,67 metra štvorcového domu či bytu," vysvetľuje Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. V rokoch 2006 až 2008 toto číslo kleslo, keďže ceny nehnuteľností na bývanie rástli oveľa rýchlejšie ako platy ľudí.

Priemerný Slovák musel pracovať na 1-izbový byt koncom vlaňajška zhruba 53 mesiacov. Konštatuje to Marek Gábriš, analytik ČSOB, podľa ktorého posledné štatistiky hovoria, že dostupnosť bývania sa mohla ku koncu roka 2012 zlepšiť na najvyššiu úroveň od konca roku 2005.
 

O rekonštrukcii uvažuje každá šiesta domácnosť

Rekonštrukciu bývania plánuje v tomto roku každá šiesta slovenská domácnosť, teda 17 perc. oslovených respondentov, vyplýva z výsledkov spotrebiteľského barometra Štatistického úradu SR. Chuť a odhodlanie rekonštruovať však nestačia, poznamenáva k tomu E. Sadovská.

Vynovovanie príbytkov je totiž finančne náročné a Slováci ho často zvažujú aj niekoľko mesiacov či rokov. Prieskum, ktorý si pred rokom dala urobiť Poštová banka, hovorí, že polovicu rekonštruujúcich Slovákov vychádza modernizácia bývania do 3 500 eur. Ľudia sa podľa E. Sadovskej púšťajú aj do finančne náročnejších úprav, takže 8 perc. oslovených uviedlo, že rekonštrukcia bývania ich vyšla na viac ako 20-tisíc eur.

Pre obnovu príbytku sa poväčšine zadlžujú mladí ľudia. Bývanie je najčastejším dôvodom, pre ktorý podľa E. Sadovskej ľudia siahajú po úvere z banky. Hypotékou alebo iným väčším úverom na bývanie si Slováci zväčša financujú samotnú kúpu nehnuteľnosti alebo jej rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Po spotrebných úveroch zasa siahajú vtedy, ak chcú uskutočniť drobnejšiu úpravu domu či bytu, hoci len dať si namontovať vonkajšie žalúzie, alebo si kúpiť zariadenie do domácnosti a vybaviť ju všetkým potrebným, napríklad nábytkom, sedacími vakmi, svietidlami a podobne.

Foto: Erlis