Fasáda môže významne ovplyvniť šírenie požiaru budovy

18.06.2014, Ingrid Kántorová | Budovy

Fasády majú malý alebo dokonca žiadny vplyv na šírenie požiaru v budovách, tvrdia podaktoré hlasy. Požiarna skúška, ktorá sa uskutočnila pri chorvátskom Záhrebe, ukázala, ako to v skutočnosti je.

Požiar je dráma, na akú je dobré sa pripraviť vopred. Stavebná fakulta Záhrebskej univerzity, asociácia Fire Safe Europe a Chorvátske združenie pre požiarnu ochranu (HUZOP) vykonali preto koncom mája 2014 veľkorozmerovú požiarnu skúšku, ktorá ukázala, že požiar sa v závislosti od použitých materiálov môže po fasáde budovy šíriť veľmi rýchlo.

Požiarny test s tromi rôznymi fasádami sa konal v Laboratóriu termických meraní (LTM) neďaleko Záhrebu. Okrem LTM vykonávali potrebné merania aj dvaja ďalší prominentní vedeckí partneri – SP Technical Research Institute zo Švédska a slovinský Národný inštitút pre budovy a stavebníctvo ZAG.

Tri skúšané vzorky boli úplne rovnaké s výnimkou jedného dôležitého komponentu – použili sa v nich odlišné izolačné materiály. Na všetkých vzorkách boli použité certifikované tepelnoizolačné kontaktné systémy s 15 centimetrami tepelnej izolácie.

Izolačný materiál na troch vzorkách

Jeden s horľavým izolantom (extrudovaný polystyrén, EPS) s triedou reakcie na oheň B-s2, d0, druhý s rovnakým izolantom a takou istou triedou reakcie na oheň, ale doplnený o vodorovné požiarne zábrany, a tretí s nehorľavým izolačným materiálom (kamenná minerálna vlna) s triedou reakcie na oheň A2-s1, d0.

Snímky k tomuto článku boli zhotovené počas pred-testu 28. marca 2014 na rovnakých vzorkách, aké sa použili počas verejného testu 28. mája 2014. Text ku každému obrázku si prečítate tak, že sa nasuniete kurzorom na snímku a text sa zobrazí v samostanom miniokne.

Všetky tri vzorky boli zapálené v rovnakom čase. Osem metrov vysoké vzorky boli postavené a skúšané podľa britskej normy BS 8414 a simuloval sa na nich rozvoj požiaru v dvojpodlažnej budove, ktorý vypukol v izbe a cez okno sa šíri na fasádu.

Prvých 15 minút požiaru

Počas skúšky vzorka s EPS izoláciou kompletne zhorela a požiar sa rozšíril po celej fasáde počas 15 minút od vzplanutia. Vzorka zároveň produkovala veľké množstvá toxického čierneho dymu, ktorý vznikal pri horení horľavých materiálov. Na tretej vzorke sa vďaka použitiu nehorľavých izolačných materiálov požiar po fasáde nerozšíril a ani podstatne nepoškodil obvodovú stenu.

Vývoj požiaru na druhej vzorke vysvetľuje Miodrag Drakulič, prezident HUZOP: "Pokiaľ ide o požiarnu zábranu zhotovenú na úrovni medzi podlažiami z nehorľavých materiálov, dnes sme videli, že aj relatívne malá zábrana dokáže spomaliť šírenie požiaru po fasáde, ale nedokáže šírenie úplne zastaviť. Na tejto vzorke sa šírenie požiaru oddialilo o približne desať minút v porovnaní so vzorkou, kde sa použil výlučne EPS. Aj napriek preventívnemu opatreniu v podobe požiarnej zábrany je riziko toxických plynov, ktoré vznikajú horením materiálov na fasáde, stále veľmi vysoké. Musíme si pritom uvedomiť, že štatistiky ukazujú, že osem z desiatich osôb, ktoré zahynuli pri požiari, zomreli na udusenie a otravu toxickými plynmi, nie vinou požiaru samotného,"

Izolant sa roztápa

V 15. minúte skúšky, teda v čase, do ktorého musia chorvátski hasiči doraziť k požiaru, začal jeho priebeh komentovať aj Miroslav Merčep z Hasičského zboru mesta Záhreb.

"V situácii, keď sa požiar už rozšíril po fasáde a horiace materiály produkujú veľké množstvá toxického dymu, musíme najprv evakuovať osoby v budove, aby sme zabránili ich uduseniu, a až potom môžeme začať požiar hasiť a snažiť sa zachrániť majetok. Požiar horľavých materiálov vrátane fasád je pre nás veľmi zložitou situáciou. Z horľavých roztápajúcich sa materiálov padajú kvapky s extrémne vysokou teplotou a ohrozujú život ľudí, ktorí utekajú z budovy, ako aj záchranárov. Stalo sa už, že takýto typ horiacej fasády počas zásahu z obvodovej steny dokonca vypadol," hovorí M. Merčep.

Veľkorozmerová požiarna skúška sa uskutočnila v rámci seminára o požiarnej bezpečnosti fasád, ktorý zaštítil chorvátsky prezident Ivo Josipovič a európsky komisár pre ochranu spotrebiteľov Neven Mimica. Na seminári sa zúčastnilo 200 hostí – predstaviteľov vlád, expertných organizácií, médií a priemyslu z 27 krajín.

Budovy horia ľahšie ako prv

Dôvod realizácie skúšky objasnila prof. Dubravka Bjegovič, PhD., zo Stavebnej fakulty Záhrebskej univerzity.

"Dnešné moderné budovy obsahujú viac horľavých materiálov ako v minulosti. Tieto materiály môžu spôsobiť rozšírenie požiaru z interiéru na fasádu budovy napríklad cez okno v priebehu niekoľkých minút. V závislosti od typu fasády sa potom požiar môže rozšíriť na ďalšie podlažia budovy. Preto je potrebné lepšie rozumieť správaniu sa rozličných druhov fasád pri požiari a tieto poznatky aplikovať pri hodnotení požiarnej bezpečnosti budov," uvádza D. Bjegovič a zdôrazňuje, že použitie správneho materiálu na fasáde je veľmi dôležité.

Skúška podľa nej ukázala, aké ničivé správanie môže mať počas požiaru fasáda s polystyrénom, ktorý sa dnes hojne používa aj vďaka svojej výhodnej cene. Na druhej strane, na fasáde, kde sa použili iba nehorľavé materiály a izoláciu zabezpečovala minerálna vlna, spôsobil požiar iba minimálne škody na finálnej vrstve (omietke).

 

Lacné nie je vždy dobré

"Čo je ešte dôležitejšie, požiar sa nerozšíril na susedné podlažia. Je to zásadný faktor v budovách, kde v prípade požiaru je bezpečná a rýchla evakuácia veľkého počtu osôb najdôležitejšia. Preto treba tieto poznatky vziať do úvahy pri novostavbách aj pri obnove a zatepľovaní existujúcich stavieb. A najmä pri budovách, kde je zväčša veľké množstvo ľudí, ako sú obchodné centrá, školy, nemocnice či domovy sociálnych služieb," dodáva D. Bjegovič.

Podľa organizátorov podujatia sa v dnešných ekonomicky komplikovaných časoch pri zatepľovaní často uprednostňujú lacnejšie fasádne systémy pred tými, ktoré poskytujú tepelnú ochranu, úspory energie a požiarnu bezpečnosť zároveň. Seminár mal podľa nich ukázať, že energetická hospodárnosť a požiarna ochrana budovy môžu a mali by ísť ruka v ruke.

Foto: firesafeeurope.eu